Hybrid

16

Áno, viem, že na tej fotke nie je Tae a Kook, ale musíte uznať, že sa dosť podobajú. :D

------------------------------

"Je mi ľúto, čo som spravil, Jimin. Naozaj." Taehyung sa slabo usmial a potľapkal Jiminov chrbát.

Potom, ako s Jeonggukom odišli z Yoongiho izby chceli si to namieriť rovno domov. Jeongguk mu sľúbil, že mu tam všetko povie. Celú jeho minulosť, ktorú doteraz skrýval. Ale ešte predtým si starší uvedomil, že sa musí ospravedlniť za svoje chovanie.

Mačací hybrid sa naňho ľahko usmial a opatrne ho objal. Taehyung vždy obdivoval Jimina za to s akým kľudom všetko dokáže spracovať. Každú situáciu riešil s chladnou hlavou a nikdy neprejavoval moc emócií. Áno, ukazoval im, ako veľmi ich má rád, usmieval sa na nich a objímal svojich kamarátov. Smial sa s Jinom na jeho prihlúplych vtipoch a s Taem sa často pri nejakom dojímavom filme rozplakali, ale nikdy sa nesprával preafektovane.

Keď sa Taehyung od smiechu šúľal po zemi, Jimin sa len párkrát zahihňal. Keď bol Jimin smutný, vždy mu z očiek vypadlo len pár slzičiek a hneď to bolo preč. Svojím milým a dobrosrdečným správaním si prebojoval cestu až k Yoongimu, ale černovláska stále trápila Jiminova neopätovaná láska.

Mladý mačací hybrid by sa kľudne aj rozkrájal a nechal sa zastreliť, ak by to znamenalo, že Yoongi bude šťastný. Taehyung si od prvého momentu, čo uvidel Yoongiho a Jimina spolu, nedokázal vysvetliť pohľad hrdzavovlasého hybrida. Ale teraz ho už poznal, už ho poznal nejakú chvíľu. V Jiminových očiach vždy bola len láska, úcta a obdiv vôči jeho hyungovi, ktorý bol moc zaslepený a nevidel to.

Problém bol, že Jimin bol moc hanblivý a nikdy by Yoongimu nevyznal svoje city. A Yoongi.. Je proste Yoongi. Jimin nevedel, či k nemu starší nejaké city prechováva a keby sa mu predsa len vyznal a Yoongi by ho odmietol.. Roztrieštilo by to jeho potrhané srdce ešte viac.

Taehyung sa otočil na Yoongiho a išiel sa mu tiež ospravedlniť, ale najstarší z nich pokrútil hlavou a mávol rukou.
"Ospravedlnenia si nechaj pre padavky. Nechcete ešte chvíľu ostať? Jimin sa už dlho s nikým nehral a my dvaja sme sa tiež dlho nevideli."
Navrhol svetlovlások a podišiel ku fotelke, na ktorú si sadol a prekrížil nohy.

Aj keby chcel Taehyung odmietnuť, už by nemohol. Yoongi by ho donútil ostať tak či tak. Čiernovlások si preto len vzdychol a ľahko prikývol hlavou.
Ucítil však ľahké zaťahanie za jeho rukáv, ktoré ho donútili sa otočiť. Jeongguk mu zľahka ťahal látku trika a spýtavými očkami naňho hľadel.

"Ešte chvíľku sa zdržíme. Ty môžeš byť zatiaľ s Jiminom, ale tak, aby som ťa mal stále na očisch." povedal Taehyung prísnym tónom, nad ktorým sa mladší zazubil. Natiahol sa ku Taehyungovi a s perami pri jeho uchu zašepkal:

"Nedôveruješ mi?" mladší to zašepkal tak sladko a s úsmevom na tvári, až to Taehyunga donútilo mať zimomriavky. Jeongguk si to všimol a potichu sa zasmial, potom dal Taehyungovi malú pusu na stranu jeho krku a odbehol ku Jiminovi, ktorý niečo vyberal z chladničky v kuchyni.

Taehyung nad týmto Jeonggukovým gestom zostal veľmi zaskočený. Ale keďže tu bol Yoongi a pravdepodobne všetko sledoval, rozhodol sa to nateraz nechať tak a svoje city k Jeonggukovi ešte chvíľu nechať nevyriešené.

Sadol si naproti Yoongimu a založil si ruky na kolenách. Hlboko si vzdychol a keď sa uistil, že hybridy sú dosť ďaleko na to, aby ich nepočuli, povedal tlmeným a hlbokým hlasom.

"Mal by si to Jiminovi uľahčiť."

Yoongi sa naňho nechápavo pozrel a zdvihol obočie. Taehyung otrávene pretočil očami.

"Naozaj Yoongi? Pozri sa naňho, ten chlapec by sa pre teba hodil pod auto."

Svetlovlások si zanechal kamennú tvár a pokrčil ramenami.
"Jimin by sa hodil pod auto, pretože by si myslel, že je to zábava."

Čiernovlások sa natiahol a kopol Yoongiho do nohy. Ten zasyčal bolesťou a okamžite si dané miesto začal masírovať rukou.

"Za čo to bolo?!" vyhŕkol starší a znova bolestne sykol.

"Ja som to myslel vážne!"

"To ja tiež!"

Nekričali na seba, ale v ich hlase bolo počuť dominanciu. Každý sa snažil presadiť tú svoju. Takto to bolo vždy, Taehyung a Yoongi boli dobrí kamaráti, ale kvôli ich tvrdohlavým povahám sa často nezhodli.

"Tak už kurva niečo urob! Nevidíš, ako sa na teba to klbko nešťastia díva?"

"Akoby asi mal?"

Taehyung si premnul oči a chytil sa za koreň nosa. Naozaj si nič nevšimol? Žijú spolu pod jednou strechou. Taehyung si myslel, že Yoongi vie o Jiminových citoch, len je moc hanblivý priznať si tie svoje. Alebo proste moc tvrdohlavý. Bola aj šanca, že by jeho city neopätoval, ale Taehyung ho chcel aspoň presvedčiť k tomu, aby dal Jiminovi šancu.

No tento idiot očividne nič nevie.

"Pozri. Viem, že si skôr niečo ako mimozemšťan a proste nie vždy dokážeš pochopiť ľudské city, ale tamten malý hybrid ťa má naozaj rád. Som si istý, že by som mohol použiť slovo miluje. Takže ak nechceš odo mňa vysvetlenie, čo to láska je a ako ju máš niekomu prejaviť, tak za ním choď a urob ho šťastným."
Vysvetlil Taehyung otráveným hlasom. Už sa na nich nemohol ďalej dívať, ako doteraz.

"Rozprávaj ďalej a možno jedného dňa povieš niečo zmysluplné."
Povedal straší a postavil sa.

"Tiež myslím, že by ste už mali ísť."

"Ale veď sme-"

"Mali by ste ísť!"

Taehyung porazene sklonil hlavu a vyhol sa Yoongiho káravému pohľadu. Zdal sa byť dosť nahnevaný touto situáciou a pokračovať v nej by bolo, ako prilievať benzín do ohňa.

Taehyung zavolal na Jeongguka a po rozlúčení sa s Jiminom sa obidvaja rýchlym krokom vytratili z domu.

•••

Už bol neskorý večer a Yoongimu stále v hlave hrali Taehyungové slová. Najskôr ich neprikladal vážnosť, pretože im neveril, ale keď si spomenul na Taehyungov výraz tváre, keď mu o tom rozprával, vždy ho striaslo.

Striaslo ho pri pomyslení na to, že s Jiminom je prakticky stále a nikdy si nevšimol, že by preňho jeho hybrid mal nejaké zvláštne pocity. Áno, mali sa radi, ale Yoongi si nemyslel, že by mohli byť niečo viac.

Pomalými krokmi sa dostal ku Jiminovej izbe. Jeho hybrid si išiel ľahnúť hneď potom, čo Taehyung a Jungguk odišli. Neobťažoval sa s klopaním a vošiel dnu.

"Jimin?"

"A-áno hy-hyung?"

Starší sa zarazil, keď započul Jiminov roztrasený hlas a skoro spadol na zem, keď sa naňho Jimin otočil. Jeho oči boli červené a spuchnuté, po lícach sa mu stále valili nové a nové slzy. Jimin pred ním nikdy neplakal. Nie až tak moc.

----------------------
Okie dokie, aby ste si užili aj trochu Yoonmina.
Btw, keď dokončím tento príbeh (koniec sa ani len neblíži, nebojte😂) tak som našla úplne mega inšpiráciu na ďalší. Veľmi sa naň teším a budem dúfať, že sa vám bude páčiť.

Btw, AOT3.. Proste úžas.