Hybrid

14

Najskôr chcem len povedať, že Yoongi si zaslúžil omnoho viac, než toto:

A nakoniec to, kým naozaj je a že jediné, čo by sme mu mali opakovať je 'ďakujem'.

--------------------------

Taehyung sa zodvihol a vyštartoval von. Zabuchol za sebou dvere a rýchlosťou svetla sa dostal až k autu, ktoré okamžite naštartoval.

•••

"Kde ste?!" Taehyung sa skoro rozplakal do telefónu. Keď zaparkoval pred reštauráciou, kde nechal Jeongguka, Jimina a Yoongiho, už tam neboli. Hneď teda vytiahol svoj mobil najnovšieho typu kvalitnej značky a vytočil Yoongiho číslo, ktoré mal hneď na začiatku zoznamu medzi urgentnými.

Yoongi mu to zdvihol o niekoľko zvonení neskôr s podráždeným 'čo je' a Taehyung naňho okamžite začal chŕliť otázky.

"No už očividne nie sme tam, kde si nás nechal." povedal Yoongi s chladným podtónom v hlase a odfrkol si. Vážne ďakujem, hyung.

Taehyung si nervózne žmolil prsty na jednej ruke. Znova nasadol do auta a Yoongiho si dal na hlasný odposluch, keď mobil položil na palubnú dosku. Chytil volant tak silno, až mu zbeleli hánky.

"Kde kurva ste Yoongi, nie je to vtipné!"

Taehyungovi už dochádzala trpezlivosť. Uvedomoval si, čo spravil. Nechal svojho hybrida s ľuďmi, ktorých ani nepoznal. Teda, Yoongiho nepoznal. Na mieste, ktoré nepoznal a nevdel, ako sa vrátiť domov. Nakričal naňho a vystrašil ho, v Jeonggukových očiach vtedy bolo vidieť strach a hlavne sklamanie.

Yoongi si povzdychol a chvíľku neodpovedal.
"Sme v mojom apartmáne. Švihni si."
A položil.

Taehyung na nič nečakal a už druhykrát za deň odchádzal z toho istého parkovacieho miesta tej blbej reštaurácie.

•••

Cesta mu netrvala dlho, keďže Yoongiho apartmán bol len o pár ulíc ďalej. Zaklopal na dvere a keď už mu celých 5 sekúnd nikto neotváral zaklopal znova. Z frustrácie skoro do tých dverí začal kopať, ale predtým než to stihol sa našťastie ukázal Yoongi. Už bol prezlečený v domácom oblečení, takže už tu asi nejakú chvílku boli.

"Nemusíš mi tie dvere rozmlátiť." povedal s mierne pritvorenými očami a ustúpil mu z cesty, aby mohol prejsť.
Taehyung na nič nečakala a dvoma dlhými krokmi sa dostal dovnútra až sa skoro zakopol na prahu dverí. Zložil si z úst rúško, ktoré si nasadil, keď odchádzal z domu. Alebo skôr bežal.

"Kde je?" spýtal sa naliehavo, keď sa dostal až do obývačky, ale na pohovke uvidel len Jimina. Jimin sa naňho pozrel, ale neodpovedal. Taehyung si myslel, že je na neho nahnevaný, tak to proste nechal teraz tak a otočil sa na Yoongiho, ktorý sa šuchtavým krokom dostal až ku nim.

Taehyung zdvihol obočie a dupal jednou nohou. Bol nervózny, srdce mu išlo vyskočiť z hrude.

"V mojej izbe, nechcel výjsť von. Chce byť sám."

"Ale so mnou bude chcieť byť." odvrkol Taehyung. Jeho snobská, namyslená stránka sa nachvílu zase objavila. Ale teraz ho to vôbec nezaujímalo, chcel proste byť s jeho malý hybridom. Rýchlymi krokmi sa dostal až ku Yoongiho izbe, teda ak si dobre spomínal, že to bola práve jeho izba. Už išiel zaklopať, keď sa z obývačky ozval Yoongi, že sú to dvere na druhej strane.

Taehyung sa zamračil a otočil sa smerom ku druhým dverám. U Yoongiho už síce parkrát bol, ale bolo to väčšinou večer a boli tu aj ostatní chalani, takže sa o interiér apartmánu moc nezaujímal. Skôr vôbec.

Taehyung opatrne zaklopal. Jeongguk už určite vie, že tu je. Čiernovlások by sa stavil, že hybrid ho počul už od momentu, čo vonku zaparkoval auto.

Keď z druhej strany nedostal žiadnu odozvu, proste dvere otvoril a nevšímal si Yoongiho a Jiminov skúmavý pohľad. Teraz chcel byť s Kookiem. So svojím malým hybridom. Taehyung sa poobzeral po miestnosti až mu zrak spočinul na posteli, kde ležala tá malá kôpka nešťastia. Bol mu síce otočený chrbtom a prikrytý dekou, ale podľa jeho zrýchleného dýchania a tlmeného posmrkávania starší vedel, že Jeongguk nespí.

"Kookie?" Taehyunga začalo akosi škriabať v krku. Odkašľal si a pristúpil k posteli bližšie. Sadol si na jej kraj a ruku položil na Jeonggukové rameno. Cítil, ako sa hybrid napol pod jeho dotykom a zastajil dych, aby už ďalej nemusel smokliť. Taehyung svoju ruku presunul na jeho pás a zohol sa k nemu, aby ho objal, ale Jeongguk sa rýchlo otočil a surovo ho z postele vykopol.

"Au?" Taehyung zmätene zastonal, keď sa jeho hlava stretla s dlážkou. Čo to do Kooka vošlo? Ten Jeongguk, ktorého poznal by si to nikdy nedovolil. Ani keby to malo byť len zo srandy. Posadil sa a uvidel, ako sa naňho Jeongguk díva s vypleštenými očami, akoby si teraz uvedomil, čo urobil. Do očiek sa mu nahrnulo ešte viac sĺz

"Pre-prepáč." ospravedlnil sa, pretože ho k tomu proste nútila jeho stará výchova a dobré spôsoby. A tiež mu Taehyunga bolo ľúto.

Starší sa zodvihol zo zeme a znova si prisadol ku Jeonggukovi, tentokrát trochu opatrnejšie. Zobral mu obidve tváre do dlaní a vášnivo ho pobozkal.

----------------------
Ani neviem, čo by som mala povedať. Ta-dá? 😆

Wattpad by si mal dať svoje dve a dve dokopy.

Proste mi poprehadzoval kapitoly a ptm dve z nich vymazal asi na 3 minúty. Wtf?

Tiež ďakujem za 2K prečítaní. ❤