Z pohľadu Justina:
Neznášam keď prídem neskoro na hodinu a učiteľ si na mne zasa vybije zlosť. Ja nemôžem za to, že sa mi do školy chodiť nechce a je mi jedno aké známky mám. Nie som ako ostatní. Nie som ako šprtka Alice aby som sa učil 24 hodín denne! Som chalan, ktorý si chce užívať život a nie polovicu presedieť nad učebnicami v budove kde sú zatvorení samí idioti.
Napríklad taká Rose Bennettová. Myslí si o sebe neviem čo. Hovorí, že nie namyslená, že nie je rovnaká ako ostatné no ono ju to zmení. Viem, že ju to zmení. Nemám ju rád. Síce sme sa nikdy nerozprávali a stavím sa, že o mne ani nevie no nemám ju rád. Nikdy som ju rád nemal a ani nikdy nebudem.
"Justin ako si to predstavujete prísť vždy na moju hodinu neskoro?" spýtal sa ma učiteľ jeho blbým hlasom, ktorý som naozaj neznášal. "Nemôžem za to, že vaše hodiny sú nudné." všetci dookola sa začali smiať a ako som si všimol tak aj Bennettová. Prevrátil som očami a ďalej sa pozeral na učiteľa. "Do riaditeľne Bieber!" zakričal a v triede nastalo ticho. Len aby ste boli v obraze....riaditeľňa je niečo ako môj druhý domov. Naozaj tam trávim veľa času. Asi polovicu vyučovania. Moji rodičia sa už zmierili s tým, že nie som dokonalý ale hovoria mi, že raz pre niekoho dokonalý budem. No to som zvedavý pre koho. Ten človek bude určite blázon. Ja som dokonalý jedine tak sám pre seba.
Vyšiel som z triedy a namieril si to na mne známu chodbu kde bol riaditeľ. Neverím, že som schopný to povedať, no ten chlap mi za tie roky prirástol k srdcu. Nekričí na mňa pretože vie, žeby to nepomohlo. Celkovo sa aspoň porozprávame a ja potom odídem. Zaklopal som na dvere a otvoril ich. "Justin. Čo tu zasa robíš?" zasmial sa a nohy, ktoré mal vyložené na stole stiahol na tvrdú zem. "Akoby ste to nevedeli. Neskorý príchod na hodinu."
"Ale to sa už opakovalo. Viem, žeby som ti teraz mal povedať niečo, čo by ťa vystrašilo natoľko, že to už neurobíš, ale viem, že teba len tak niečo nevystraší." prikývol som. Nevystraší ma asi nič. A určite ma nevystraší naštvaný riaditeľ. "Máš dnes zápas?" spýtal sa po chvíle ticha. "Áno. Prídete sa pozireť?" zasmial som sa. Dobre som vedel, že nepríde. Toto nie je jeho parketa. "Nie. Ty vieš, že ja na takéto veci nie som. A teraz sa vráť do triedy. Mám tu ešte niečo na práci." ukázal na hromadu papierov a ja som prikývol. Prešiel som dverami na chodbu a zatvoril ich.
Nechcelo sa mi ísť na hodinu ale nemal som čo iné robiť. Myslel som si, že tam dôjdem v pokoji no osud to asi tak nechcel. Niekto do mňa vrazil pred véckami. Pozrel som sa dole a zbadal Bennettovú. Mám to ja ale šťastie na retardovaných ľudí!
"Prepáč. Nechcela som do teba vraziť. Šla som na wc a tak....." "Tak tam choď a neotravuj ma." zavrčal som a odišiel od nej. Možno sa k nej každý správa ako k nejakej celebrite no ja sa jej rozhodne podlizovať nebudem. Prečo by som aj mal? Veď toto bolo prvý krát čo sme sa rozprávali. No....keď sa to vôbec dá nazvať rozprávaním. Boli to dve vety. Dve hlúpe vety. Vošiel som do triedy a zatvoril dvere.
"Bieber nevidel si slečnu Rose?" spýtal sa nezaujato učiteľ. Neverím, že sa o ňu bojí už aj on. Veď šla len na päť minút von z triedy! "Áno. Šla sa dať doporiadku. Podľa mňa jej to aj trebalo." zamrmlal som si popod nos a sadol si na miesto. Ako inak som pozor nedával a nič som si do zošita ani nepísal. Nepotreboval som to.
Neviem načo je škola dobrá. Ja už budúcnosť zariadenú mám!
Počul som ako sa dvere otvorili a dnu vošla tá hviezdička. Sadla si na svoje miesto a darovala mi vražedný pohľad. Asi si myslí, že sa ma to nejak dotkne.
Keď zazvonilo na koniec hodiny, z tiredy som vyšiel ako prvý. Musel som sa stretnúť s Marcusom a dohodnúť sa na večer. Mám toho teraz veľa a preto mi pomáha aj on s jeho partiou.
"Dnes to bude veľmi ľahké chlapče. Nebude to ani zápas. Máš to vopred vyhrané Justin." počul som ako na mňa hovoril keď sme boli od seba asi tri metre. "Nemusíš tak hulákať. Nikto to nemusí vedieť." prevrátil očami a ukázal mi papiere. Mal pravdu. Dnes to vyhrám, tak ako vždy. Usmial som sa a za ním som spozoroval Bennettovú. Premeriavala si ma očami so zamračeným pohľadom. Zrak premiestnila na moje papiere, ktoré som držal v ruke a vtedy som vedel, že už aj stačilo. Strčil som ich Marcusovi do rúk a šiel si vlastnou cestou.
Keď som bol pri jej skrinke z ničoho nič ma zastavila a spustila s histerickým hlasom "Prečo si taký drzý? Nikdy som ti nič neurobila. Vtedy na chodbe si si mohol odpustiť ten tón hlasu nemyslíš?!" zkrížila si ruky na hrudi a pozerala sa na mňa....neviem to popísať...povýšenecky? Asi tak. "Pozri Rose. Nikdy sme sa my dvaja nerozprávali. Nemohla by si pri tom ostať? Nie každý ťa má rád. Ja ťa rád nemám." pery som stlačil do rovnej priamky a odišiel som od nej.
Dnes som mal školy dosť. Rozhodol som sa odísť domov. Naštartoval som svoje auto a odišiel zo školského pozemku.
Z pohľadu Rose:
Pozerala som sa ako odchádza od školy preč. Neviem čo má za problém. Prečo ma nemá rád. Ak si dobre pamätám tak som mu nič neurobila. Viem len jedno. Že sa volá Justin Bieber a neskutočne ma vytáča.
Prišla som do tiredy kde na mňa čakala Sue. Na moje prekvapenie pri nej nebol Jackson. Usmiala som sa falošným úsmevom a šla k nej. "Aká bola matika?" spýtala sa ma. Dobre vedela, že ja matiku nemusím a tak si zo mňa vždy robila sradnu. "Nič moc. Niečo ti musím povedať." pozrela som sa na ňu tajomne a videla jej zvedavosť. Chcela som jej povedať o tom idiotovi, ktorý sa ku mne správa nanajvýš hrozne! Chcela som jej to povedať pretože som si myslela, žeby o ňom mohla vedieť niečo viac. Alebo aspoň Jackson.
"Počúvam Rose. Dúfam, že to nie je nič vážne." hovorila s divným hlasom, ktorý som u nej ešte nikdy nepočula. "Nie. Len.....nikdy som si nevšimla jedného chalana, s ktorým mám matiku. A dnes som do neho vrazila a on sa choval..no povedzme, že nie milo. Len chcem vedieť čo má za problém." zverila som sa jej s mojim novým problémom. Neviem prečo sa o to tak zaujímam veď na škole som určite nevidela plno študentov. On môže byť ďalším. Ale to mi zas nedá pokoj. Napríklad dnes pri skrinke keď som ho zastavila. Bol drzý. A ja chcem aby na mňa zmenil názor. Aby si nemylel, že som len ďalšia Sara!
"Prečo to nenecháš tak? Vieš koľko ľudí ťa tu nemusí tak prečo si sa zastavila práve pri ňom?" povedala akoby nič. No pre mňa to nie je nič! "Ďakujem Sue, že si mi pripomenula, že ma ľudia nemajú radi." povedala som ironicky a postavila sa. Jej ruka ma však zastavila a ja som si sadla znova. "Prepáč. Tak teda...ako sa volá?"
"Justin Bieber." jeho meno je tak...divné? Nie. Ono je proste pekné. Mone Justin je naozaj pekné. Ale skôr sa mi hodí k niekomu milému a nie k drzému idiotovi. "Počula som o ňom. Vraj sa neučí a vždy má na práci lepšie veci než škola. Možno o ňom bude vedieť viac Jackson. Aha už ide! Jackson!!" zakričala na neho keď ho zbadala vchádzať do triedy. Jackson sa rozlúčil s jeho kamarátmi a prišiel k nám. Sue venoval dlhú pusu. Niekedy si pri nich pripadám ako nechcená. Neviem čím to bude. Možno, že keď sú spolu tak mi venujú minimum ich pozornosti a venujú sa jeden druhému.
"Rose má menší problém. Vieš niečo o Justinovi Bieberovi?" hlavu si položila na jeho rameno a vzdychla únavou. "Nie ale viem, že dnes večer bude na Mulberry Street. Vraj sa tam niečo udeje. Len som počul Marcusa ako sa rozprávajú ale neviem či je to pravda." pokrčil ramená a do triedy vošiel učiteľ. Šla som si sadnúť na svoje miesto a premýšľala, čo sa asi tak môže na Mulberry Street diať. Počula som, že to tam nie je nejaká sláva. Možno to súviselo s tými papiermi, ktoré tak rýchlo dal tomu Marcusovi keď videl ako sa na ne pozerám.
Jedno je ale isté.
Dnes večer sa ide na Mulberry Street!
