Z pohľadu Rose:
O 4 mesiace neskôr:
Za tri mesiace sa toho veľa udeje. A tak vám to všetko poviem od začiatku. Možno by som mohla začať tým, ako sme vyriešili Justinov problém s prázdnym domom. Nejaký nábytok tam samozrejme ostal ale to mu rozhodne nestačilo. Niečo priniesol Marcus a niečo ja. Na zbytok si Justin zarobil v miestnom bare cez ulicu keď si tam zohnal brigádu. S boxom nadobro skončil pretože zistil, že mu to aj tak nič do života neprinieslo. Ak nerátame zranenia, pocity z výhry alebo prehry a trofeje. Mal ich viac než dosť. No tie trofeje mu nepomohli postaviť sa na vlastné nohy tak ako jeho priatelia.
Postupom času mal Justin všetko, čo potreboval. V škole sa mu začalo viac dariť, dostal štipendium a všetko vyzeralo skvelo. Myslela som si to aj ja pretože som bola vždy pri ňom a boli sme šťastní, No v mojom živote to funguje tak, že hneď ak sa mi stane niečo dobré, za rohom na mňa čaká niečo zlé. A inak tomu nebolo ani teraz. Keďže sa škola pomaly končila a blížili sa prázdniny, každý niekam cestoval a odchádzal z mesta. Ja som nemala žiadne plány. Ale odišla Connie, Sue s Jacksonom, Marcus šiel do Británie za strýkom a Justin....ten sa rohodol, že odíde nastálo. Áno ako počujete. Justin sa predsa len rozhodol odísť. No nie do LA k rodičom ale povedal mi, že chce začať odznova, nájsť zmysel jeho života, ktorý vraj nie je v New Yorku. Ranilo ma keď som si uvedomila, že ja nie som jeho zmyslom života. Ale držať som ho nemohla.
"Prečo chceš tak silou mocou odísť?! Teraz keď sa ti darí a my sa máme tak dobre." zúfalo som sa snažila presvedčiť ho aby do Kanady nejazdil. Aby zostal tu, so mnou. A všetko by šlo tak ako doteraz! "Rose, toto nie je o tebe ale o mne. Prosím pochop ma. Hej je mi s tebou skvele a najradšej by som šiel s tebou ale nemôžem ťa vziať. Musíš dokončiť školu tu, v New Yorku a rodičia by ťa ja tak nepustili." vedela som, že ma tu nechce nechať samú, nie je taký typ čo by ma len tak odkopol ale ani on nemusel ísť!! "Prečo vlastne chceš ísť do Kanady?" opýtala som sa ho potichu. "Už som ti to predsa povedal, Rose. Chcem zažiť niečo iné. Niečo nové, čo som ešte neskúsil. Možno práve tam zistím čo ma baví a čo by som chcel robiť do konca života. Kanada je pre mňa teraz hlavnou prioritou." "A ja ňou nie som?" vzlykla som. Samozrejme som nechcela plakať a ukázať mu slabú stránku môjho ja, ale vážne mi bolo do plaču! "Už som vravel, že to nie je o tebe. Mám ťa rád, naozaj ťa ľúbim!" vykríkol a potiahol sa za vlasy. "Tak potom prečo odchádzaš keď ma ľúbiš?! Alebo nie....vieš čo? Choď. Držať ťa nebudem." "Rose...." "Nie! Nehovor, ale choď do Kanady keď ti spraví pokoj na duši,Justin. A už ma prosím nechaj tak lebo to bude ešte horšie."
Potom som rýchlo utiekla domov, zaliezla pod perinu a plakala. Justin odišiel hneď začiatkom prázdnin a nechal po sebe len prázdny dom a plno spomienok. Bolo ťažké vyrovnať sa s tým. Dva týždne som prakticky nevyšla z izby a nejedla som. Dobre...niečo som samozrejme zjedla. Celé letné prázdniny stáli za hovno. Bola som doma, posledný týždeň sme šli na výlet do Pensylvánie za tetou Melanie kde som si kúpila neskutočne veľa oblečenia a nakupovaním zabúdala. Tam som si povedala, že je treba zabudnúť, užiť si maturitný ročník a potom odídem do Európy na výšku a o Justinovi nebudem už nikdy počuť. Držala som sa toho. Dokiaľ som sa nevrátila do školy a moja depresia sa vrátila. Každý kút mi ho pripomínal, hlavne Marcus, ktorý mi bol asi najväčšou oporou.
A teraz som tu. Na štvrtej hodine ekonómie vedľa Connie a neskutočne sa teším domov. Počúvam ako sa triedou rozozvučí zvonček a študenti utekajú na chodbu, von z triedy. "Ty si do toho zasa spadla, Rose! Vôbec si celú hodinu nedávala pozor. Ani keď som do teba milión krát šťuchla. Čo sa s tebou deje? Nemôžeš proste zabudnúť?" upozorňovala ma Connie. Ona tu tiež bola keď som ju potrebovala. "Nie, nemyslím na to. Len som si v hlave prehrávala čo sa za posledné štyri mesiace stalo."
"Boli to šialené mesiace však? Myslím....Justinov odchod, prázdniny a to všetko. Bolo toho tak trochu veľa." pozrela som sa na ňu divným výrazom v tvári. "Tak trochu? Bolo toho naozaj veľa. A ak si vážiš naše priateľstvo tak ho už predo mnou nespomínaj. Ak ma užnechceš po nociach utešovať a rozosmievať."
"Rada ťautešujem a rozosmievam. Mám potom pocit, že som pre teba dôležitá." nervózne sa zasmiala. Nevedela som, čo tým akože myslela. "Teraz hovoríš o čom? Vždy si bola pre mňa dôležitá a vždy budeš. Nevyužívam ťa tak prečo si myslíš toto, Connie?"
"Ja si to nemyslím! Len....v poslednej dobe sme na seba nemali veľa času. Nevideli sme sa cez prázdniny a v škole nie sme spolu vždy. Ja len, chýba mi najlepšia kamoška Rose. Nemám rada keď si smutná, pretože potom som aj ja a stojí to za hovno!" a práve preto som ju milovala. Bola tu keď som ju potrebovala a ja som bola tu keď potrebovala ona mňa. Navzájom sme si stále kryli chrbát a aj napriek hádkam sme sa udobrili a šli ďalej. Silno som ju objala.
"Som tu. Áno ten rozchod ma rozhodil ale koho by nie? No som tu ako tvoja najlepšia kamoška a sme obe nezadané. Takže....čo vravíš na to aby sme si v piatok niekam vyšli? Len my dve. Na párty....čo vieš, možno niekoho stretneme." zasmiala som sa na ňu a videla ako sa jej rozžiarili oči keď počula slovo párty.
"Áno, to neznie zle. Ale aby si úplne prekonala rozchod s Justinom tak viem kde by sme mohli ísť. Je to trošku ďalej ale je tam najlepšia párty. Vieme o tom svoje, Rose." vo vnútri som tušila kde to asi bude. A tam sa mi chodiť nechcelo.
"Kam?"
"Nehraj sa na hlúpu Rose. Predsa na Mulberry Street."
Ahojte!! Nová časť je po mesiaci tu a ja sa ospravedlňujem, že nebola skôr. Nemala som v poslednej dobe čas a keď som ho aj mala tak sa mi nechcelo :D Tiež ma ospravedlňte za chyby, ktoré nájdete v časti....dúfam, že sa vám časť páčila a že zanecháte vote a koment. Veľmi by am to potešilo. :) Ďalšiu časť sa budem snažiť pridať čo najskôr, dúfam, že bude ešte tento týždeň. Inak...ste radi, že som takto pozmenila dej? Bolo to narýchlo lebo som nevedela čo napísať ale nakoniec sa z toho stvorilo toto :D tak dúfam, že sa vám to páči...
Na boku máte Rose :)
