Z Pohľadu Rose:
"Načo si tam chodila?! A ešte si si doniesla kamarátku. Povedal som ti, že tam nemáš chodiť Rose!" Justin na mňa kričal a pevne ma držal za ruky. Connie stála vedľa mňa a Alice...tá sa niekde skryla. "Justin ja to ale nikomu nepoviem." snažila som sa mu vysvetliť, že je jeho tajomstvo u mňa v bezpečí ale on ma nechcel počúvať. "To ti tak verím. Veď ma nemáš rada tak prečo by si to nemala nikomu povedať?"
"Nie som taká. Keď raz niečo sľúbim tak to aj dodržím a nezáleží mi komu to sľúbim." asi mi už začínal veriť pretože stisk povolil. Mohla som sa mu vytrhnúť zo zovretia a pošúchať si ruky. Bol naozaj silný. Ale on je predsa boxer nie? Je jasné, že bude silný. "Skúsiš to niekomu prezradiť a nájdem si ťa Rose. A ty tiež!" prstom ukázal na Connie a odišiel. Pozrela som sa na Connie a videla jej vydesený pohľad. Stále mala strach. "Čo teraz?" spýtala sa ma roztraseným hlasom. Pohladila som ju po ramene a povzbujúco sa na ňu usmiala. Justin sa na nás teraz bude divne pozerať a bude nás kontrolovať rovnako ako Alice. Nedá nám pokoj. "Nikomu nič nepovieme a bude to v poriadku." prikývla a mohli sme ísť na hodinu. mali sme výtvarnú. Bol to môj obľúbený predmet. Rada som kreslila a preto ma učiteľka niekoľko krát poslala aj na rôzne súťaze, pár z nich som aj vyhrala. Neviem prečo ale v kreslení je moja vášeň. Nevenujem sa tomu profesionálne, je to len zábava.
Spolu s Connie sme vošli do triedy a všimli sme si Sue a Jacksona. Jackson sedel na lavici a Sue typicky na jej stoličke. Rozprávali sa no keď si nás obaja všimli, prestali. "Čo ste včera večer robili? Nemohla som sa ani jednej z vás dovolať." očkom som sa pozrela na Connie. Pohľadom som jej naznačila jednu jedinú vetu. Udržanie tajomstva! "My....bola som u Rose a pozerali sme filmy. Ja som si mobil zabudla doma a Rose...neviem." "Je vybitý a neviem nájsť nabíjačku," rýchlo sme si vymysleli lož a sadli si na naše miesta. Na výtvarnej sme sedeli sami aby sme mohli pracovať s plátnom a mali tak viac priestoru. Do triedy vošla učiteľka a usmiala sa na nás.
Volala sa Bella Curtness. Mala len 25 rokov a bola k nám milá už od prvej chvíle keď tu nastúpila. "Takže študenti. Dnes by som s vami chcela prebrať jednu tému. Tou témou je sila. Na plátno máte namaľovať niečo, čo pre vás znázorňuje silu. Osoba, vzor, nejaký nástroj alebo niečo iné. Máte na to celú hodinu."
Sila? Takže. Znázornenie sily. Nevedela som čo namaľovať. Poobzerala som sa po celej triede a všimla si, že každý už pracuje. Dokonca aj Justin. Počkať....Justin! Ten pre mňa znázorňuje silu. Box, Justin, možno ak by som to dala dokopy ale namaľovala to tak aby neprišli na jeho tajomstvo, bolo by to dobré. Pustila som sa do práce.
*********
Začula som zvonček na koniec hodiny. Moja práca bola takmer hotová, potrebovala som len niečo doladiť. Videla som ako sa Justin postavil a chcel odovzdať svoj výkres. Zastavil sa pri mne a pozeral sa na môj výtvor. "Pekné."
"Ďakujem." zohol sa ku mne a podrobnejšie si ho prezeral. Nebolo mi to príjemné. Nechcela som aby si začal domýšľať niečo, čo nie je vôbec pravda. "To som ja? Pekne skryté tajomstvo."
"Nevedela som, čo nakresliť dobre?" odsekla som. Priala som si aby odišiel. "Jasné. To ti budem tak veriť. Tvoja nenávisť ku mne upadá? Nahraďuje ju niečo silnejšie? Možno láska?" zasmial sa, no nie ironicky. Normálne. Pozrela som sa na neho s nahnevaným pohľadom a položila štetec na lavicu. "K tebe lásku rozhodne necítim. A nikdy ani nebudem." šepla som blízko jeho tváre. Zobrala som svoj výkres a šla ho odovzdať. Justin ma štval tým ako sa uškŕňal a myslel si o sebe neviem čo. Má priveľké ego a sebavedomie, ktoré by potreboval skrátiť. "To je pekné. Si kreatívna Rose." usmiala som sa a vydala sa za Connie ku skrinkám. Cestou ma zastavil Tyler, chcel sa ujistiť o tom, že budeme v projekte pokračovať. "Takže...dnes ti to vyhovuje?" spýtal sa ma. "Jasné." potľapkala som ho po pleci a šla svojou cestou.
