Z pohľadu Rose:
Sadru som mala úspešne dole. Konečne ma nezpomaľovala, nebránila mi robiť niektoré veci ale aj tak som si musela dávať pozor. Hlavne na Justinove auto a semafóry. Ach, Justin....čo mu len zajtra poviem. Je mi jasné, že mi povedal, že mám dostatok času ale ja si myslím, že sa stihnem rozhodnúť do zajtra.
Bola som na ceste domov spolu s mojou mamou. Medzi mnou a otcom sa nič nezmenilo. Stále som na neho naštvaná, istým spôsobom aj na Justina ale neovplyvní to moje rozhodovanie. Keď sme zaparkovali auto na príjazdovej ceste, vystúpila som a vzala si tašku. "Si rada, že máš po dlhom čase slobodnú nohu?" opýtala sa so zmiechom moja mama. "Áno je to fajn pocit. Ale, asi som si na tú sadru už zvykla pretože mi príde divné, že ju už nemám." oplatila som jej úsmev keď otvorila dvere od domu. Inak...zabudla som vám povedať, že babička dnes odchádza. Áno, už to tak bude. Naozaj mi bude veľmi chýbať!
"Len mi nehovor, že ti sadra chýba, Rose. Nepotrebujem aby si prežila další úraz." mierne pohrozila aj keď som vedela, že žartuje. O ďalší takýto úraz nestojím. Nie je to príjemné nemôcť si vystačiť sama. Babka sedela v kuchyni a podľa kufra som vedela, že má už zbalené. "Nemôžeš ostať dlhšie? Len niekoľko dní." prosila som ju. Vždy keď tu je, mám dobrý pocit, že je tu konečne nová tvár namiesto tej otcovej a maminej. "Rada by som srdiečko ale musím ísť. Doma mám ešte kopec práce." prikývla som a šla som hore do izby. Sadla som si na posteľ, dala si slúchadlá do uší a premýšľala nad mojou zajtrajšou odpoveďou.
Vedela by som si predstaviť, že by som chodila s Justinom. Vlastne...ak mám pravdu povedať, pár krát som si to aj predstavovala. Možno....možno by to nebol tak zlý nápad. Poznáme sa už celkom dlho, aj sme spolu niečo prežili tak prečo nie?
Vyrušilo ma trhnutie mojim ramenom. Najprv som si myslela, že je to mama alebo babka, že už odchádza no keď som uvidela Jacea dosť som sa zľakla. Na tričku mal krv a nebolo jej málo. Prudko som si vytiahla slúchadlá z uší a so strachom v očiach som sa na neho pozrela. "Čo sa ti preboha stalo?" vyhŕkla som zdesene. Rýchlo som mu vytiahla tričko aby som sa pozrela ako na tom je. Nebolo to najlepšie!
"Nepýtaj sa a radšej mi pomôž." povedal na jeden dych. Prikývla som a utekala do kúpeľne pre uteráky a ostatné veci. Jace si zatiaľ dal tričko úplne dole.
"Budem ti to musieť poriadne vyčistiť, zastaviť krvácanie a obviazať. Možno to bude trochu bolieť ale keď si prežil toto, prrežiješ potom aj dezinfekciu." rýchlo som mu krv zotrela uterákmi a videla som ako sa tvári. Robil všelijaké grimasy. Potom som na suchý uterák naliala trochu liehu a pomaly som tým precházala po jeho zranenej pokoške. Zasyčal od miernej bolesti ale nezdalo sa mi žeby mu to ublížilo. Zatiaľ čo som ho ošetrovala, chcela som z neho dostať čo sa stalo.
"Povieš mi odkiaľ to máš?" opýtala som sa jemne.
"A povieš mi ty čo ej medzi tebou a Bieberom? Videl som vás dnes pred školou." počkať....on ma sledoval?! Zasa s tým začína?!! To nie je možné! "Sledoval si ma?" odsekla som jedovato. Robil sa, že sa ho tón môjho hlasu dotkol ale vedela som, že to len hlúpo hral. "Nie, nesledoval. Veď som ti sľúbil, že som prestal či nie?" usmial sa. Jemne som si vydýchla a moje vnútro sa ma snažilo presvedčiť o tom aby som mu verila.
"Tak čo si tam potom robil? A nehovor mi, že nič, pretože ti to veriť nebudem."
"Ale ty mi na oplátku povieš o čom ste sa bavili." prikývla som. Nemalo zmysel sa s ním naťahovať a moja práca bola už takmer hotová. Stačilo len obviazať ranu, ktorá bola celkom hlboká.
"Takže...bol som tam hlavne kvôli sebe. Vieš, jeden idito mi dlhoval peniaze a tak sme sa mali stretnúť blízko školy počas dňa aby to nebolo rpíliš nápadné. Tam som ťa aj videl s tým Bieberom. No ležne nejak som to nedomyslel a ten idit ma chcel oklamať. Nevšimol som si nôže, ktorý držal v ruke a tak som skončil bodnutý. Nevedel som kam mám ísť a tak som šiel najprv k jednému známemu ale nebol doma tak som prišiel za tebou." nemohla som uveriť, že ho niekto len tak bezdôvodne bodol! Asi...keď niekto neikomu dlží peniaze tak mu ich aj vráti a neodvďačuje sa mu bodnutím do brucha! Je to tak...tak...tak hnusné!
"A teraz mi povedz čo je s Bieberom." sykol keď som potiahla obväz aby som ho mohla odstrihnúť. Skončila som, všetky veci odložila tam kde boli, uteráky som radšej skryla aby ich niekto nenašiel a potom som sa znova venovala Jaceovi.
"No vieš....dnes mi povedal, že ma má rád. Viac ako rád. A ja sa mám do zajtra rozhodnúť či s ním budem alebo nie. Úprimne..zatiaľ neviem čo mu poviem. Čo si o tom myslíš ty?" zdvihla som zrak k nemu a videla jeho zklamaný výraz v tvári. Vedela som, že je naštvaný keďže aj on ku mne niečo cíti ale sľúbil mi, že bude kamarát. A kamaráti sa navzájom podporujú. Ako ja. Ošetrla som ho a nepýtala som sa ďalšie zbytočné otázky.
"No....nemyslím si, že si mi povedala niečo také v pravý čas, Rose." odsekol.
"Ja viem ale pýtal si sa a ja ti nechcem klamať. Jace...naozaj mi na to záleží a záleží mi aj na ňom. Nechcem aby sa to medzi nami dvoma znova pokazilo dobre? Preto sa ťa normálne pýtam na tvo názor." povzbudivo som sa usmiala a pohladila ho po nahom ramene.
Pokrútil hlavou, obliekol sa a prešiel k oknu. "Hej! kam si myslíš, že ideš? Veď si zranený!" povedala som nahnevane a otiahla ho aby sa vrátil. Pozrel sa na mňa ublíženým pohľadom a potom sa predsa len usmial. "Chceš vedieť môj názor? Vieš, strašne rád by som ti povedal aby si do toho nešla, že ja som ten lepší. Ale zakazovať ti nemôžem. Ak to tak cítiš tak nevidím problém."
"Ja...nechceš tu ostať? Aspoň pár hodín. Ja aj tak nikam nejdem, nemám s kým a ty si ranený. Nebolo by dobré ak by si len tak behal po vonku."
"Mám domov, Rose." zasmial sa. Prikývla som. Dobre som vedela, že má domov! Nie som až taká hlúpa. Ale teraz som chcela aby bol tu. Aspoň chvíľu. pomôže mi rozhodnúť sa a ja budem mať istotu, že sa mu už nič dnes nestane.
Nová časť je tu!!! Možno by som mala začať písať dlhšie časti čo vy na to? :D Názory? Aký máte dojem? :33 Páčila sa vám časť? A hlavne, ako sa rohodne Rose, čo myslíte? Budem rada za každý koment a vote. Ďakujem vám! :33
Na boku máte Rose :)
