Z pohľadu Justina:
"Justin? Justin kde dopekla si?!" počul som kričať Sally. Sally Rowlingovú. Moju novú priateľku. Áno. Asi by som vám mal ujastniť, čo všetko sa mi prihodilo za tie štyri mesiace. Bolo to bláznivé až šialené. Nikdy som si nemyslel, že sa môj život obráti úplne iným smerom tak skoro a rýchlo. Najprv Kanada. Prečo Kanada? Vždy som tu chcel byť. Neviem, no niečo ma na tejto zemi fascinovalo a nebol to len hokej a zima. Boli to aj mestá a spôsob žitia Kanaďanov. Skrátka som chcel patriť medzi nich. A teraz medzi nich aj patrím. No späť k udalostiam. Zistil som, že box je len také prechodné obdobie v mojej mysli a že ma to vôbec nebaví tak veľmi ako som si myslel. Vlastne mi prišlo na rozum aj to, že som to všetko robil preto lebo to chcel odo mňa môj otec. Ou...keď už sme pri ňom, neozval sa mi. Ani mama. Akoby na mňa totálne zabudli....Našiel som si prácu, ktorá mi doteraz platí celkom dosť. Školu som hodil na klinec. Aj tak ma to nebavilo a ja som vždycky bol zástupca názoru, že škola len zbytočne zmarí všetky vaše sny a plány do budúcna. Pracoval som v jednej automobilovej firme ako pracovný technik a bavilo ma to. Všetky tie autá, ktoré som musel kontrolovať či sú v poriadku. Videl som tie najnovšie modely najznámejších a najlepších značiek na svete. Keď som mal dosť peňazí, kupil som si byt na predmestí Toronta a z firmy auto. No a o pár týždňov som spoznal Sally Rowlingovú v kaviarni ako písala svoju úplne prvú knihu s kávou v ruke. Teda...aspoň sa snažila písať. Neskôr som si to ja sám prečítal a myslel som si, že ma porazí. Z nej by nikdy dobrá spisovateľka nebola ale nepovedal som jej to lebo sa mi páčila. Pripomínala mi Rose. Bola to moja kanadská malá Mrs. famous. A tak sa začal náš vzťah. Začínalo to nevinne. Pár schôdzok, spoznávanie a napokon sme spolu skončili v posteli u mňa doma. No a odvtedy to spolu tiahneme za jeden koniec. No...aj keď mám Sally strašne rád, chýba mi Rose. Do riti! Samozrejme, že mi chýba! Chýba mi dokonca aj tá prvá nenávisť, ktorú som voči nej cítil keď som ju ešte dobre nepoznal. Chýba mi jej hlas, tvár, smiech, proste všetko.
"Som tu, zlatko!" zakričal som z obývačky. Dávali v nej ako inak môj obľúbený hokej. Bolo sklamanie zistiť, že Sally hokej nemá veľmi v láske ale tak nemôžem ju hodnotiť podľa jedného detajlu! "Čo robíš? Už pol hodinu ťa volám, hľadám a teba nikde." oprela sa o rám dverí a uprela na mňa svoje veľké oči. Mala na sebe moju šedú košeľu a svoje modré tepláky. Aj tak vyzerala úchvatne. "Pozerám hokej." kývol som hlavou na televízor kde práve fanúšikovia kričali gól!! No super, nevidel som to. A k tomu ho dal tým, ktorému nefandím. Fakt super! "Bože! Že ťa to baví. Hojek je trápny šport. Nevidím v ňom zmysel."
"Ty snáď ani nie si pravá Kanaďanka!" vykríkol som a zasmial sa. Vedel som, že jej je fuk čo si myslím o jej nenávisti voči hokeju ale bola ako ja. Musela mať posledné slovo. "Môj milý. Nie som kompletná Kanaďanka. Zabudol si snáď, že som z polovice z Británie?" ach áno. Jej otec je Brit. Nenávidím ho. Vždy si nájde niečo proti mne aby ma mohol ešte viac nemať rád. Asi sa mu nepáči predstava, že mu preťahujem dcéru. Ale na druhú stranu, ktorému otcovi by sa tá predstava páčila? Keby som mal ja svoju dcéru tak by som jej chalana zabil ak by som to vedel.
"Jasné, drahá. Britániu nemám rád." odsekol som a uprel zrak na telku. Perfektné! Hokej skončil. Aký bol vlastne stav? "Ale no tak. Nemáš ju rád len preto lebo môj otec je Brit a ty ho nenávidíš. Čo sa ti na ňom vlastne nepáči?"
"To ako ma vie zakaždým odpísať. Je tvrdohlavý a nemá ma rád. Čuduješ sa?!" pokrčil som obočie do rovnej linky. Sally sa začala smiať a utiekla preč. Konečne pomyslel som si.
Podvečer som dostal šialený nápad. Sally šla niekam von s kamarátkou, asi do kaviarne alebo tak. A ja som ostal sám. Zapol som notebook a potom skype. Rozhodol som sa zavolať Rose. Bláznivé však? Ale nudil som sa a ona mi vážne chýbala. Chcel som ju počuť aj vidieť. Ako som si všimol, bola online. Páni, šťastie mi praje a v takom debilnom nápade. Kto vie, či ma vôbec che vidieť. Jasné, je to len cez počítač ale uvidí ma. Potrebujem vedieť čo má nové, ako sa má a či ju niečo netrápi. Niekto by si povedal, že to už nie je moja vec ale ja si myslím, že je. Aspoň trochu. A nie je zlé sa zaujímať o človeka, na ktorom mi záleží!
Stlačil som myškou na call a už to šlo. Len či dvihne.
"Čo chceš?" videl som jej tvár na obrazovke počítača. Bola ostrihaná, vlasy mala krátke, po ramená a v tvári neutrálny výraz. Jej hlas znel...hrubšie. Silnejšie. Nečakal som, že hneď zodvihne ale nečakal som, že bude tak naštvaná. A čuduješ sa jej? Poslal si ju k vode! ozvalo sa moje svedomie. "Len som ťa chcel vidieť. A počuť, samozrejme."
"Tak si ma videl aj počul, zbohom." chcela hovor ukončiť ale zastavil som ju.
"To áno ale, ako sa máš? Čo máš nové?" snažil som sa to zachrániť. Naozaj, naozaj veľmi som sa s ňou chcel porozprávať. Ujasniť si veci, ktoré sme si predtým nepovedali a chcel som náš vzťah nechať aspoň na kamarádstvo. Naozaj mi na tom záležalo.
"Čo je ťa do toho či mám niečo nové? Pokiaľ viem, nemáme spolu už nič spoločné. A mimochodom, Marcus povedal, že si idiot." čože? To ako fakt? Marcus, povedal, že som idiot, môj kamarát? "prečo to povedal?" bola ticho. Len sklonila hlavu a snažila sa nepozerať do kamery. Čo sa stalo kým som bol preč? "Rose..hovor. Prečo povedal, že som idiot?" snažil som sa to z nej dostať.
s"Povedal, že si idiot keď si nechal také fantastické dievča ako som ja. Bolo to od neho veľmi milé. Na kamaráta." teda...áno, Rose bfantatické dievča, ktoré by každý mohol chcieť, to som vedel z vlastnej skúsenosti. Ale Marcus nikdy nehovoril pekné veci dievčatám. Teda aspoň nie často a ja som ani nevedel žeby nejakému niekedy niečo pené povedal. Bolo to divné.
"Na kamaráta? Čo tým myslíš? Teda, áno si naozaj úžasná Rose ale ja som mal dôvody prečo náš vzťah ukončiť. Marcus toto nikdy žiadnej nepovedal."
"Dôvody? Robíš si zo mňa srandu?! Chcel si utiecť do iného štátu a vysrať sa na školu. To považuješ za dobrý dôvod?" no..zrhnula to naozaj dobre. Nebol to perfektný dôvod ale ona to nevedela pochopiť! "No nie je najlepší ale nechápeš to."
"Nechápem?! Fajn tak ma teraz počúvaj. Vieš čo mám nové? Konečne som sa cez náš rozchod preniesla a ty mi zrazu len tak zavoláš na skype! Si odporný vieš to? Nevďačný! A čo mám ešte nové? Marcus mi povedal, že ma ľúbi." čo-čože?!! To má byť vtip? Do riti...Marcus je môj najlepší priateľ a...on miluje moju bývalku? Nie, nie to nemôže byť pravda. Rose to hovorí len preto aby ma naštvala. A darí sa jej to. "Klameš. Marcus by toto nikdy nepovedal."
"Skús mu zavolať a spýtať sa ho. Povedal, že ma ľúbil už dlho ale ty si ho predbehol tak sa to pokúsil hodiť za hlavu. Vieš...to je pravý kamarát. Nie ako ty, že sa spakuješ hneď keď sa ti naskytne príležitosť a nedbáš na city ostatných. Aspoň je vidno ako veľmi sme ti boli vždy ukradnutí."
"Rose no tak. Ty vieš, že to nie je pravda. Záleží mi na tebe aj na ostatných ale snažil som sa nájsť sám seba a aj sa mi to podarilo a teraz....."
"Nechaj si tvoj dojímavý príbeh o tom, ako si sa našiel a teraz máš skvelý život pre niekoho, koho to zaujíma. Zbohom. A prosím, veľmi ťa prosím....už mi nevolaj, vymaž si ma z kontaktov pretože ja s tebou už nechcem mať nič spoločné." toto bolelo. Veľmi.
"Takže si teraz s Marcusom?" len to pomyslenie mi dáva dôvod ho začať nenávidieť. Ako mohol? Ako mi to mohol zatajiť? Ak by som to vedel, nezačal by som si s Rose! Ale na druhú stranu by ma to štvalo lebo aj ja som ju veľmi ľúbil. A keď sa tak zamyslím tak svojim spôsobom ju stále aj ľúbim. Ale je tu teraz Kanada a Sally Rowlingová.
"Nie a nestaraj sa do toho. Zbohom." zrušila hovor. Len tak. A ja som si uvedomil, že som ju nadobro stratil. Už nikdy...nikdy nebudem ja a Rose. U nikdy nebudeme...my.
Nová časť!!! :3 V prvom rade by som sa strašne chcela poďakovať za nádherných 100 sledovateľov...ľudia miluem vás, ste úžasní!!! Naozaj! Ďakujem... :) Potom by som vám chcela povedať, že najbližšie časti budú smutné a budú sa v nich prejavovať hlavne pocity hlavných postáv takže veľké zmeny v deji veľmi nečakajte. A rozhodla som sa, že niekedy by som mohla napísať časť aj z pohľadu Connie a Marcusa aby som mohla napísať viac o týchto postavách. :) V príbehu sa máte naozaj na čo tešiť...rozhodne ešte nekončím a čakaá vás ešte veľa ďalších častí. :) No a nakoniec dúfam, že sa vám táto časť páčila a že ste spokojní. Ospravedlňujem sa za chyby ako vždy ak nejaké nájdete :D Poteší ma každý koment alebo vote, to viete takže komentuje a ďalšiu časť sa pokúsim napísať čo najskôr :)
Na boku máte Rose :)
