Z pohľadu Rose:
Kto je Sally? Justin...on niekoho má? Nie žeby mi do toho niečo bolo, vlastne je. Áno, je! Mal mi to povedať. Ja som mu predsa predtým povedala, že to skúsim s Marcusom. Ale možno mi to chcel povedať keď mi vravel, že konečne žije nový život. A ja som ho nepočúvala.
Chcem sa s ním stretnúť. Skôr ako odíde späť do Kanady.
Z pohľadu Justina:
Sedím na posteli a v hlave si premietam ten incident s Rose a Marcusom. Prečo sa to všetko vlastne takto zvrtlo? Bola to moja chyba? Alebo koho? Dívam sa na poloprázdny kufor a premýšľam, či mám odlietieť hneď teraz. Načo by som tu zostával? Aby som zbytočne rozmýšľal nad tým, čo sa stalo a mal mizernú náladu? Nie. Alebo aby som šiel za Rose a skúsil to znovu? Možno áno.
Ale nie...nemôžem na ňu stále myslieť. Ona je už uzavrená kapitola, je s Marcusom. A ja mám ku všetkému Sally a už len to, že som teraz tu, nie je voči nej fér. Musím sa vrátiť do Kanady. Musím sa vrátiť domov. Postavil som sa a prešiel pomalým krokom k šatníku. Povyberal som odtiaľ všetky moje veci a zaradom ich hádzal do kufra. Bolo mi jedno, že ich neskôr vyberiem pokrčené. Keď som to mal hotové, pripravil som, pozhasínal v apartmáne a otvoril dvere. Pohľad mi spadol na dlhú chodbu a potom so dvere zatvoril. Privolal som pomalý výťah a čakal.
Je niečo kvôli čomu by som sa sem mal vracať? Niekedy. Okrem Rose už asi nič ani nikto. Marcus ma už nezaujíma, o Connie som nepočul ani nepamätám a s Rose to tiež nie je isté. Môžem sa na všetko vykašľať! New York je pre mňa odteraz tabu. Kanada je budúcnosť, Sally je budúcnosť, moja práca je budúcnosť. Život ide ďalej a ľudia, ktorých musíme opustiť, tiež. Tak to proste je. A nech sa to snažíme akokoľvek zmeniť, nepodarí sa nám to. Nikdy.
Na recepcii som sa chystal odovzdať kľúč a podpísať dokument o tom, že som tu naozaj tie dve neci bol. Ale zastavil ma hlas. Známy hlas, ktorý spoznám úplne všade.
"Ty už odchádzaš?" bola to Rose. Kto iný?
"Áno, musím sa vrátiť. Aj tak tu už nemám čo robiť." otočil som sa smerom k nej a tým dal recepčnej najavo nech počká.
"Ale máš." čo?
"Ako to myslíš?
"Myslím to tak, že mi máš veľa vecí vysvetliť. Šla som sem aj teraz v noci a nenechám ťa odísť bez vysvetlenia, bez rozlúčky tak ako vtedy!" čo to do nej vošlo? Najprv ma vyhodí z domu a teraz chce vysvetlenie? Vysvetlenie čoho?!
"A čo presne ti mám povedať? Veď ani nie je čo, Rose! Mala by si sa vrátiť k Marcusovi, nebude rád keď zistí, čo robíš."
"Marcus o mne nerozhoduje!"
"To nie, ale aj tak. Ja sa tiež musím vrátiť za Sally." asi som sa o Sally preriekol. Ale chcel som jej o nej povedať už vtedy keď sme spolu volali, no nepustila ma k slovu.
"A toto je prvá vec. Kto je Sally?" fajn, toto bude nadlho.
Budem jej to musieť vysvetliť. Aj keď, neviem načo. My dvaja už nie sme spolu. Nie sme jeden tím.
"Sally je moja priateľka. Žijeme spolu v Kanade."
"Aha. No...to je iste zaujímavé." v jej očiach som videl známky prekvapenia ale aj sklamania. Nečakala to. Ale je to prirodzené! Nemohla si predsa myslieť, že keď odídem, budem za ňou stále smútiť.
Ani ona nevyzerala s Marcusom žeby som jej chýbal, poslala ma preč a nechcela ma vypočuť.
"Rose, čo tu naozaj robíš? Vyhodila si ma z domu a teraz tu nakráčaš keď odchádzam a pýtaš sa ma na veci, ktoré si predtým nepočúvala."
"Len som si uvedomila, že nechcem aby si odišiel a msli by sme byť pohádaní." nezmysel. Úplný nezmysel. Vtedy jej to nevadilo.
"Rose, neklam. Bolo ti to jedno. Vlastne ty si začala keď som ti volal. Kričala si aký som nevďačný a..."
"Ja viem. Viem čo som vravela. A beriem to všetko späť. Justin, porozprávajme sa."
O tri hodiny neskôr z pohľadu Rose:
Bola som tam už tri hodiny. Tri hodiny a on zmeškal lietadlo. V Kanade mu je dobre. Má tam prácu, byt a priateľku. Priateľku! Volá sa Sally Rowlingová a Justin ju očividne ľúbi. Podľa toho ako o nej hovoril si myslím, že dokonca viac než ja Marcusa. A to ma najviac štvalo. Aj keď som si to nechcela pripúšťať, žiarlila som. Tak veľmi som žiarlila!
A ďalšia vec, ktorú som si uvedomila je, že nechcem aby odišiel. Uvedomila som si prečo som ho tak ľúbila. A to ma desilo najviac. Desilo ma pomyslenie, že ho budem chcieť naspäť čoraz viac a viac a ublížim Marcusovi. A Justin ublíži mne.
"A čo ty? Ako sa máš?" prehovoril. Asi videl, že som myšlienkami niekde inde tak odpoveď nečakal hneď.
"No, je to fajn. Až sa škola úplne skončí chcela by som ísť niekde mimo mesta. Asi Európa? Ešte neviem." moje plány som si nikdy poriadne nepremyslela. Ale napadlo ma, že odídem niekde ďaleko ako Justin. A Európa sa zdala byť ideálna.
"To znie fajn. Ale čo Marcus?" o tom som nepremýšľala. Nikdy.
"No, to ešte neviem."
"Zdá sa, že to máš pekne popletené " zasmial sa ale mne na to neprišlo vtipné.
"Niekto to nemá tak skvelo naplánované ako ty." odsekla som.
"Prepáč. To nebolo pekné."
"Nie, nechaj to tak. Nemusím brať všetko vážne." stiahla som hlavu k zemi. O malú chvíľu som pocítila teplo jeho rúk na mojej brade. Zodvihol mi hlavu aby som sa pozerala do jeho karamelových očí.
"Nie nemusíš. Ale si už raz taká a si perfektná."
"Asi nie som taká perfektná keď si ma nechal." usmiala som sa na odľahčenie situácie ale do smiechu mi vôbec nebolo. Skôr som sa chcela schúliť k jeho hrudi a plakať. Ale to už nemôžem. Toto už robí nejaká Sally Rowlingová. Hlupaňa.
"Rose, viem, že to nechápeš. A ani sa nesnažích to chápať. Ale si úžasná a verím, že vám to s Marcusom vydrží dlho. Robíš ho šťastnou aj keď to možno nevidíš."
"To je to najhoršie. Že ho robím šťastnou. Ale ja nie som taká šťastná ako on."
"Čože?" nechápal.
"Ja..asi som s ním aby som zahnala prázdne srdce. Som s ním pretože mi pripomína teba a tak mám pocit, že si stále tu. Mám Marcusa rada ale nemilujem ho. A to ma zabíja. Ubližujem mu ak s ním som. Ja....milujem teba. A stále viac a viac." a je to vonku. Celá pravda, takmer všetko čo ma trápi. Ale nie tak celkom.
"Justin neodchádzaj. Ostaň so mnou."
Tak a je to tu. Nová časť. Dúfam, že sa vám to páči a ospravedlňujem sa zachyby, ktoré nájdete. Ďalšiu časť pridám až budem mať časť. A čo si myslíte, ako Justin zareaguje na to, čo mu Rose povedala? :)
