Z pohľadu Justina:
Nemohol som uveriť, že Daniel bude so mnou chodiť do rovnakej triedy. Nenávidím ho! On je to najhoršie čo ma kedy mohlo v mojom živote postretnúť. A k tomu ešte Rose a Connie. Robia mi to naschvál? Veď si mohli domyslieť, že ho neznášam a oni za ním aj tak šli. Nechcel som aby za ním chodila Rose. U Connie mi to bolo popravde jedno. Ona na to potom doplatí. OOna bude mať zlomené srdce. Daniel je kus idiota, ktorý je nie len že môj nepriateľ ale aj protivník vo väčšine zápasov. Dalo by sa povedať, že je to moja konkurencia. Je to, buď vyhrám ja alebo on. Taktiež som ho za tie roky dosť dobre spoznal a môžem povedať, že je prefíkaný. Má baby len na jedno. Nie žeby som ja bol niekedy iný ale nie som až také hovädo ako je on.
Nechcel som aby s ním prišla Rose do styku. Nie len, že ju môže využiť ale ohrozí to náš plán. A vôbec...prečo mi na nej tak záleží? Mám byť milý len kvôli plánu na to, aby ma trénoval jej otec. Toto má byť pre mňa dôležité. A nič ostatné.
Po škole som šiel rovno na parkovisko, nastúpil som do auta a mieril na Mulberry Street. Tá ulica je teraz mojim druhým domovom. Cítim sa tam príjemne, možno ešte lepšie ako doma. Chcete vedieť prečo? Pretože moji rodičia sa v poslednej dobe stále hádajú. Mama sa otcovi vyhráža rozvodom a tým, že si ma potom vezme zo sebou. To by ale znamenalo, že skončím s boxom pretože tento šport mama priam z duše nenávidí. Takže by som radšej ostal s otcom.
Auto som zaparkoval na mojom mieste pred klubom a pokýval som hlavou na pozdrav ochrankárom. Milí to chlapi. "Čau, Justin. Tvoj otec a Bennett už sú dnu. Čakajú na Marcusa a na teba. Kde vlastne je? Nemal by prísť s tebou?"
"Nie. Musel ísť ešte domov. Niečo vybaviť, veď vieš." zakýval hlavou, že rozumie a potom som vošiel dnu. Predieral som sa dlhou chodbou, cez parket kde sa konali diskotéky až kým som neprišiel do mojej šatne. Prezliekol som sa išiel som do ringu. Samozrejme som si vyslúžil nervózny pohľad od otca. Chcel mi ním naznačiť, že som nemal meškať keď som vedel, že má prísť starý Bennett. Bolo mi to však úplne jedno.
"Ahoj Justin, som rád, že ťa znova vidím." povedal akoby sme sa nevideli celú večnosť. A to som bol včera u neho na večeri. Aspoň, že som sa predviedol, že sa viem starať o jeho dcéru a nebyť k nej hrubý. "Dobrý deň." nemal som k tomu nič viac čo dodať. Postavil som sa k vrecu a začal neprestajne udierať. Neviem prečo ale nechcel som aby tu Bennett bol. Znepríjemňoval mi náladu. Možno to bolo kvôli Rose. Keď som ho videl, myslel som na ňu a na to, čo sa dnes stalo. Myslel som na to, ako ma naštvala jej postojom ku mne. Ale..ani ja som sa nemal plesť do jej vecí.
Z pohľadu Rose:
"Takže ty zapasíš proti Justinovi?" opýtala som sa Daniela keď sme vyšli zo Starbucks. Teraz som konečne pochopila JUstinovu nenávisť voči nemu. Aby ste boli v obraze....v škole sme ja a Connie nakoniec predsa len šli za Danielom aj napriek Marcusovemu varovaniu. Myslím si, že sa zmýlili. Daniel je úplne v pohode a Connie sa veľmi páči. A zdá sa, že aj ona jemu. "Áno. Vieš, my dvaja sme nepriateľmi už pekne dlho. Justin si o mne myslí len to najhoršie aj keď viem, že on je úplne rovnaký ako ja." zasmial sa a pokračoval. "Vtedy na chodbe sa mi zdalo, že medzi vami niečo je."
Pokrútila som hlavou. "My..vieš, my to len hráme. Je to dosť zložité a myslím si, žeby si to asi nepochopil."
"Tak som tu!" zvolala Connie keď konečne vyšla vonku z wc. Zasmiala som sa a mohli sme ísť smerom domov. "O čom ste sa bavili?" chcela vedieť.
"O Justinovi. Tiež si si mohla dnes v škole všimnúť, že Daniela nemá veľmi v láske. Zistila som, že proti sebe súperia v boxe, preto sa k sebe správajú tak ako sa správajú." rozhadzovala som rukami tesne nad hlavu. Danielovi to prišlo očividne smiešne a tak sa len smial. Connie kývla hlavou, že tomu rozumie a ďalej sa venovala Danielovi. Neviem prečo ale myslím si, že z nich dvoch niečo bude. Akože.....mohli by byť spolu, no nie? Hádžu po sebe dosť významné pohľady, niekedy som mohla zaregistrovať aj jemné, nenápadné dotyky ich rúk. Daniel si dokonca vypýtal jej číslo. Cítila som sa trošku nepríjemne, ako piate kolo na voze. Pre Connie chcem len to najlepšie ale stále mi to prišlo divné.
A preto som ďakovala Bohu za to, že sme zastavili pred mojim domom. Pokývala som im na pozdraz, povedala, že sa uvidíme zajtra v škole a šla som domov.
Doma bolo ticho. Nikto sa neozýval, nikoho som nepočula. Bolo to..na náš dom až veľké ticho. Plus keď u nás bola ešte babka. Vyzula som si topánky, hodila tašku na stolík pri dverách a prešla do kuchyne. Nikoho. Zašla som teda do obývačky kde som videla mamu a babku ako o niečom horlivo diskutujú. Najskôr som si myslela, že len tak posedávajú a klebetia ale potom mi došlo, prečo by pri klebetení šepkali keď sú sami doma?
A tak som sa rozhodla to zistiť. Ani si nevšimli, že stojím rovno za nimi. Boli tak veľmi zahľadené do diskusie, že ma proste ani nevnímali. "Mami." povedala som tichšie. Nič. Už ma to pekne štvalo a tak som na celý dom zakričala "Mami!" teraz si ma konečne všimli.
"Och zlatko..ty si už doma?" opýtala sa ma prekvapene. "Áno a už chvíľu tu stojím a volám ťa." odsekla som. Nikdy sa mi nepáčilo, že som nemala pozornosť rodičov. Nebola som až takej povahy, ktorá musí byť vždy stredobodom pozornosti alebo, že si rodičia musia všímať len mňa. Ale taktiež som nemala rada keď si ma nevšímali vôbec.
"A počula si niečo z nášho rozhovoru?" spýtala sa ma opatrne. Akoby nechcela aby som niečo počula. "Nie mami, nepočula som nič." a bola to aj pravda. Hovorili tak potichu, že som až pochybovala, že to vôbec babka mohla počuť.
"Dobre zlatko. Sadni si. Musíme sa porozprávať."
Á je tu nová časť! Čo si myslíte, o čom sa chce jej mama s Rose porozprávať? A bude nakoniec Daniel s Connie? A čo myslíte, ako dopadne Justinov tréning s otcom Rose? To všetko už v ďalšej časti...čoskoro!
Na fotke máte Justina. :)
