Z pohľadu Rose:
O týždeň neskôr.
A je to tu. Dnes je môj veľký deň. Konečne mám po bláznivom roku narodeniny. Ešte včera som uvažovala, že žiadnu oslavu nechcem ale bolo to možno preto lebo som bola unavená. Za ten týždeň sa toho udialo veľa. Dala som sa dokopy s Marcusom. Áno, stretli sme a poriadne sme sa porozprávali. Myslela som si, že to neskončí tak dobre ale nemala som pravdu. Dopadlo to viac než dobre. Z nášho stretnutia sme odišli ruka v ruke so smiechom a šťastní ako nikdy predtým. Vlastne iba on. ja som už v živote bola šťastnejšia. Keď som bola s Justinom. Ale teraz mám Marcusa a ja si jeho meno nemôžem spomínaťani len v hlave. Nie je to voči Marcusovi fér. A ja to s ním chcem vydržať. No a dnes keď som sa prebudila s dobrou náladou, povedala som si, že predsa len nejakú oslavu musím mať. Rodičia mi dovolili uskutočniť oslavu v našom dome a sľúbili, že pôjdu k babke. Aj keď s tým nie veľmi radi súhlasili. Povedala som im, že nepríde veľa ľudí, a že dom nezbúrame. To som sa aj snažila dodržať.
"Ktoré?" ukázala som na šaty na posteli. Connie bola zamyslená a snažila sa vybrať čo najlepšie. Myslela si, že teraz keď som znova úspešne zadaná a mám narodeniny, musím vyzerať perfektne. "Tie modré. Nie sú veľmi dlhé ale ani veľmi krátke. Na tebe budú vyzerať úžasne. Tie červené by som brala niekde do baru ale na narodeninovú oslavu sa mi veľmi nehodia." vzala som do rúk modré šaty a očami ich preskenovala. Áno naozaj vyzerali dobre ale kto vie ako budú vyzerať na mne? Vyskúšala som si ich a pár krát sa zatočila pred zrkadlom.
"Áno, tieto si určite ber." zasmiala sa Connie. Prikývla som a mohlo sa ísť pripravovať občerstvenie. Čo by to bolo za oslavu bez alkoholu? ja som doma žiaden nemala pretože nikto z rodiny nepije a aj tak by mi ho nedovolili ale Connie je expert a zohnala všetko možné. "Ešte raz ďakujem. Bez tohto by sme to neprežili. Možno by neprišla ani polovica z pozvaných." z chuti som sa zasmiala a krabice s vodkou a pivom vyložila na mohutný kuchynský stôl. "Nemáš začo. Bez alkoholu by sme predsa nemohli začať!" vykríkla hystericky Connie. Niekedy je tak vtipná.
Keď už bolo všetko pripravené a my sme boli hotové, mohla som zavolať všetkým aby prišli. O necelú hodinu sa dom začal plniť ľuďmi a čo bolo šokujúce? Prišli aj takí, akých som nepoznala a v živote ich nevidela. "Nečakala som, že príde toľko ľudí." posťažovala som sa Marcusovi, ktorý stál pri mne a v ruke držal plastový pohár s pivom. "Mám niekoho vyhodiť? Stačí povedať. Je to tvoja oslava Rose, nechcem aby si sa cítila nepríjemne."
"Nie, je to okey. Len je to prekvapenie, nič viac. Asi by som už mala ísť otvárať darčeky." usmiala som sa na neho, vložila mu bozk na pery a prešla k stolu, na ktorom sa týčila obrovská hromada zabalených krabíc. Ďalšia výhoda obľúbenosti na strednej. Dostávate veľa darčekov a vám sa to samozrejme páči. Každý upriamil pohľad na mňa a videla som iskričky v očiach pár dievčat. Asi dúfali, že sa mi ich darček bude páčiť. Všetky darčeky sa mi budú páčiť.
"Takže...toto je od Becky. Páni! Ďakujem Becky, je to od teba veľmi milé." usmiala som sa na ňu. "Snáď to všetko využiješ Rose. A ak nie, môžeš mi to vrátiť a ja sa o to postarám." zasmiala sa a odcupitala preč do inej miestnosti. Kúpila obrovské balenie líčidiel. a keď vravím obrovské, myslím fakt obrovské. Mám makeup aspoň na tri roky bože! Takto to pokračovalo ďalej. Ďakovala som, trhala baliace pepiere a vybavelé darčeky ukladala na rovnaké miesto na stole. Potom sa to odnieslo do mojej izby a párt mohla pokračovať. Vtedy sa to ešte len rozbehlo. Connie bola už o jedenástej na šrot. Nevedela kto je, kde je a aký je vlastne rok. Sue a Jackson jej pomohli dostať sa domov lebo to naozaj prehnala. Ďašlí u nás boli takmer do druhej rána. A keď som bola naozaj veľmi unavená a Marcus mi povedal, že všetkých pošle domov aby som sa mohla vyspať, súhlasila som. Naozaj som sotva stála na nohách a to nehovorím o alkohole. Hovorím o tom, že som prebehla celý náš dom namenej päťdesiatkrát. No keď som smerovala hore schodmi do izby, marcus ma zastavil.
"Rose, je tu ešte niekto. Ďalší hostia." povedal divne potichu. Povzdychla som si stále otočená chrbtom k chodbe. "Marcus chcem spať. Pošli ich preč." "Teraz prišli a chcú ťa vidieť ale nemyslím si, že ty ich áno." čože? Otočila som sa smerom k dverám a videla tam stáť Jacea a Justina. Moment...Jace?! Justin?! Oh nie!! Čo tu, do riti robia? Nechcem ich vidieť! Nech idú preč...hlavne Justin.
Vidieť jeho tvár po tak dlhej dobe bolo pre mňa ako rýchla prechádzka očistcom. Naozaj divné. Zrazu sa mi pred očami zobrazilo všetko čo sme prežili. Nenávisť, zlomená noha, láska....musela som sa chytiť za mohu, ktorú mi zlomil. A čo sa týka Jacea....od vtedy som ho nevidela. Počula som, že odcestoval s tou Carol.
"Čo tu vy dvaja chcete?" pošepkala som.
"Prišli sme ti dať darčeky k narodeninám, Rose. Takže tu máš a ja idem." povedal Jace. Krabicu zabalenú do žiarivého strieborného papiera položil na skrinku pred dverami a zavrel za sebou. Darček od neho určite nebudem chcieť. To ho hneď teraz pôjdem dať do koša.
"Rose...vyzeráš inak. Ostrihala si sa...."
"Nechaj si to, Justin. Odnes si tú krabicu a vyadni." odsekla som. Možno trochu tvrdo no ak do toho nechcem znova spadnúť a ublížiť Marcusovi, je to potrebné. "Nie. Cestoval som až z Kanady a neprišiel som pre nič za nič, Rose. Takže teraz ti dám darček a porozprávame sa." vytiahol jeho husté hnedé obočie a krabicu položil vedľa tej striebornej. "Nie." "Nebuď tvrdohlavá. Nikdy sa ti to nevyplatilo, pamätáš?" zasmial sa potichu. "Ja si nič nechcem pamätať. Žiadnu časť života, v ktorej si ty."
"Počul si ju. Odíď." priplietol sa do toho Marcus. "Do toho ti nič nie je, najlepší kamarát." povedal Justin nervózne a ironicky. "Čo si ty za kamoša keď mi preberieš babu hneď ako vezmem nohy na plecia a odídem. A k tomu ma nazveš idiotom."
"A čo si ty za kamoša keď vôbec vezmeš nohy na plecia a odídeš?" oh nie, to sa nevyvíja dobre. Musím to zaraziť. "Hej...dosť. Pozeráte sa na seba akoby ste sa išli hneď teraz zabiť."
"Máš pravdu, dosť. Ja...chcel som sa len porozprávať. Ale to sa očividne nedá, takže...sa musím vrátiť do Kanady k Sally. Zbohom Rose." otočil sa k dverám, prebodol pohľadom Marcusa a zatvoril ich. Bože môj! Chcem sa prepadnúť pod čiernu zem a odteraz chodiť kanálmy. Ale...kto je Sally?
Heyyy nová časť je tu!! :) Páčila sa? Ospravedlňujem sa za chyby a že ste si trochu museli počkať ale nestíham. Myslela som si, že to sem stihnem dať ale písanie sa predĺžilo. No nevadí, časť je už tu. Budem rada ak sa vyjadríte v komentároch čo sa vám páčilo a čo naopak nie. :) Ak by ste chceli venovanie tak pokojne napíšte do komentov alebo mne do správ, budem len rada :)
Na boku máte Rose :)
