Došla ku mne nejaká žena... je to moja matka? Nie nie je to ona... vidím rozmazane. "Ahoj,ja so-" prerušil som ju " Kde je to dievča? Prečo som tu? Kde vlastne som? A čo tu robím? A... a..." začali sa mi liať slzy z očí. Žena z hnedo-zelenými očami bola ticho. Hnedé vlasy, plné pery, jemne kruhy pod očami. Ako som ju skúmal prestal som plakať. Prehovorila. " Ahoj, ja som tvoja doktorka Kristína. A na tvoje otázky rada odpoviem no bohužiaľ neviem odpoved na všetky... sme v miestnej nemocnici, musíš tu chvíľku zostať na pozorovaní lebo si podchladený a máš značne rozľahlé zraninia, už sme ich ale ošetrili takze sa nemusíš báť.." počúval som ju ako by bola boh, no čakal som kedy povie niečo o tom dievčati.
Krv, špina, smútok, tma....
YOU ARE READING
Chlapec z kukuričného poľa
Short StoryNašla polomŕtveho chlapca na poli a vzala si ho domov aj z jeho veľkým tajomstvom ktoré si obaja vzali do hrobu. /Dokončené/
