Prebral som sa okolo mňa niečo pípalo. Niekto niečo hovoril. Otvoril som oči, svietilo tam svetlo. Niekto lúskaľ prstami pri mojich ušiach. "Preberá sa! Nikolsonová! Kde je do riti Nikolsonová?!" Nepoznám tento hlas. Začal som žmurkať. Zrak sa mi zaostril. Bol to nejaký muž. "Som tu. Tu som kľud pane... Kinai počuješ ma?" Snažil som si zodvihnúť ruku ale len som ju nadvihol. Čo sa to zas deje? "Nikolsonová?" Ozval som sa. "Kinai... to som ja tvoja doktorka, to je moje druhé meno. Ako sa cítiš?" "Kto ste?" Spýtal som sa z pohľadom na toho pána vedľa mojej posteli. "Ja som z polície." Keď toto povedal tak som stuhol a jemne sa od neho odsunul. Nemohol som radšej zomrieť?
Strach, vina, bolesť, krv, oheň.
CITEȘTI
Chlapec z kukuričného poľa
Proză scurtăNašla polomŕtveho chlapca na poli a vzala si ho domov aj z jeho veľkým tajomstvom ktoré si obaja vzali do hrobu. /Dokončené/
