Podišla bližšie a posadila sa na koniec postele. Pozrela na mňa. Nadýchla sa že niečo povie, no ja som ju prerušil; "Ahoj..."
Ona sa usmiala a povedala "Ahoj." "Nemusíš sa zdraviť už si sa mi pozdravila keď sme sa stretli." Rýchlo som vyhŕkol bez toho aby som sa jej pozrel do očí. Ona sa len zasmiala. "Ako sa voláš?" Spýtala sa celkom nesmelo. Bol som ticho a sledoval som jej tvár spadol jej vlas do tváre. Nebolo to pekné tak som prišiel bližšie k nej a natiahol som sa z rukov že jej ten vlas odhrniem. Ona moju ruku odstrčila.
Rýchli pohyb.
Rýchlo som cúvol a zakryl si tvár rukami a pritiahol som si kolená ku bruchu. Ona sa trochu zľakla. Bol som vystrašený. "Mna sa nemusíš báť... prepáč." Zašepkala a posadila sa. "Čo ak by si sa ty mala báť mňa?" Pošepkal som a pomaly som sa posadil naspäť na posteľ a oprel sa o studené, kovové čelo postele.
Strach, bolesť, krv, larvy.
أنت تقرأ
Chlapec z kukuričného poľa
القصة القصيرةNašla polomŕtveho chlapca na poli a vzala si ho domov aj z jeho veľkým tajomstvom ktoré si obaja vzali do hrobu. /Dokončené/
