Dnes bol pohodový deň. Z Vandou sme len hrali stolné hry lebo bola vonku zima a bol silný vietor. Keď sme dohrali jednu hru tak sme sa rozhodli že si spravíme horúcu čokoládu. Sadli sme si na posteľ v "mojej" izbe a ruky sme si zohrievali o horúce šálky. "Chcel by si mi povedať viac o tom čo sa ti dialo?" Vanda sa na mna pozrela veľmi zvláštne ale tak ja jej verím je to kamarátka. "Raz keď náš otec odišiel... no to sme si mysleli lebo nám nechal len kíbel z vodou a ryžu, a povedal že ho dlhšie neuvidíme. Tak moja sestra ho objala... nie z lásky ale preto aby mu zobrala kľúč od pút. Za zopár dní keď sa otec neukazoval tak sa sestra rozhodla že ujde... to bolo skvelé ale ona odpútala z pút len seba a odmontovala mrežu z okienka a zorbila ho a ušla... bezomňa. Nechala ma tam. Bolo jej to jedno. Nevyčítam jej to... No bol to zlý nápad... nevedel som čo sa jej stalo ani nič len som počul výstrel. Otec bol doma. Klamal alebo vedel že mu vzala kľúče... ja neviem..." "To mi je ľúto... koľko si mal rokov?" Vande stekala slza po líci. "Vtedy som mal už štrnásť."
Strach, uzrpenie, oheň, bolesť.
YOU ARE READING
Chlapec z kukuričného poľa
Short StoryNašla polomŕtveho chlapca na poli a vzala si ho domov aj z jeho veľkým tajomstvom ktoré si obaja vzali do hrobu. /Dokončené/
