"Čo to hovoríš?! Takto nesmieš hovoriť! To proste nejde... ja... ja..." Vanda žačala hrozne plakať, dávala si ruky na tvár aby sa ukľudnila alebo ja neviem čo to veľactení robila. "Prepáč... nemyslel som to tak." Objal som ju a pritiahol sa bližšie k nej, ona si položila hlavu na moju hruď a objala ma tak silo ako nikdy predtým... bolo to príjemne... už som nechcel zomrieť. Pozrela sa na mna a ja som dostal hrozne nutkanie spraviť niečo čo by ju ukludilo. Poboskal som ju na čelo. A ona začala plakať ešte viac. Čo som spravil zlé? Ja som niečo pokazil... ešte stále plače... "Prepáč Vanda nechcel som ti ublížiť, je mi to ľút-" nestihol som dopovedat a ona mi vylepila pusu na ústa. Dosť som za zľakol ak mám povedať pravdu. Ale potom som si uvedomil že ju mám naozaj rád. Zachránila ma pred mojou rodinou. Zachránila ma pred sebou samým. Ale stále nevie kto som.
Láska, strach, objatie, bozk.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Chlapec z kukuričného poľa
Kısa HikayeNašla polomŕtveho chlapca na poli a vzala si ho domov aj z jeho veľkým tajomstvom ktoré si obaja vzali do hrobu. /Dokončené/
