Bol večer a všetci sme išli spať. Uložil som sa do postele. Do izby vošla Vanda, pozrela na mna a jej zeleno-hnedé oči sa leskli. "Vanda? Je ti niečo?" Spýtal som sa potich a sadol si na posteľ. Prišla ku mne, sadla si a utrela slzu rukávom. "Môžem dnes spat u teba? Cítim sa hrozne osamelo... a je mi hrozne ľúto čím si si prešiel. Kinai... mám ťa rada." Objala ma a aj ja ju. Ľahkú sme si vedľa seba a pozerali do stropu. "Spíš?" Šepla Vanda. "Nie. Chceš sa rozprávať?" Odpovedal som jej celkom hlasno. "Áno, chcela by som vedieť čo sa ti tam ďalej stalo." Povedala a otočila sa na mňa, ja zas na ňu. "Dobre poviem ti viac."
Dôvera, rodina, láska, samota.
YOU ARE READING
Chlapec z kukuričného poľa
Short StoryNašla polomŕtveho chlapca na poli a vzala si ho domov aj z jeho veľkým tajomstvom ktoré si obaja vzali do hrobu. /Dokončené/
