Bolo ticho. Vanda na mna zdesene pozrela. "Ak si vrah to znamená že si niekoho zabil. A to na teba nesedí... neverím že si vrah." Šepkala. Nechcela zobudiť svojho otca. Ja som sa len otočil chrbtom a snažil sa zaspat. Ona sa tiež otočila a asi tiež šla spat.
Tma, strach, úskosť, bolesť.
"Ahoj, Kinai. Chýbal si nám. Kde si tak dlho bol?" Môj otec stál predomnou z úsmevom na tvári a vedľa neho moja sestra. "Ahoj braček..." začala kašlať, akoby sa dusila. Zrazu bola preč. "Kinai..." otcovi začali liezť červy z očí, krvácal všade.
Tma, strach, úskosť, bolesť.
Zobudil som sa. Kričal som a plakal. Vanda ma objala ale ja som nemohol prestať plakať. "To bude dobré. Bol to len sen." Vanda sa snažila ma ukľudniť ale ono to bolo tak skutočné... tak strašidelné. Vande sa ale podarilo ukľudniť ma a ja som ju stískal a ďakoval jej že je pri mne.
Láska, svetlo, pochopenie, smrť.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Chlapec z kukuričného poľa
Kısa HikayeNašla polomŕtveho chlapca na poli a vzala si ho domov aj z jeho veľkým tajomstvom ktoré si obaja vzali do hrobu. /Dokončené/
