"Zomrela mi v náručí. A ja som robil otcovi to čo on nám. Kričal od bolesti každý deň som sa k nemu vrátil. Muchy v jeho ranách tvorili potomstvo. Celý čas som žil v tom prekliatom dome v ktorom žil on a týral nás. Zabil som ho pomaly a on trpel a ja som si to užíval. Potom som ho hodil do lesa. Zapálil som dom... ja-ja som chcel zostať vnútri a zhorieť... no ušiel som... zakopol som o jeho telo..."
Červy, muchy, krv, mŕtvola.
"Utekal som lesom všetko ma bolelo... uvedomil som si že som ho zabil. Som vrah." Vanda sa postavila z postele. Bojí sa ma. Má strach v očiach.
"Je mi ľúto že si si niečim takým prešiel. Nesieš to povedať môjmu otcovi... zavrel by ťa. Bude to naše tajomstvo."
Povedala a ľahla si vedľa mna, poboskala ma na čelo a išli sme spať, spolu z naším obrovským tajomstvom.
YOU ARE READING
Chlapec z kukuričného poľa
Short StoryNašla polomŕtveho chlapca na poli a vzala si ho domov aj z jeho veľkým tajomstvom ktoré si obaja vzali do hrobu. /Dokončené/
