Chlapec z kukuričného poľa

)14)

Prišiel čas večere. Tak to povedal Vandin otec. Všetci sme si sadni za stôl. Stôl je guľatý, veľký, miesta pre asi tak päť ľudí, taniere, hrniec z polievkou, plech z iným jedlom, druhé jedlo pekne vonalo také som ešte nikdy nemal, bolo tam mäso, cestovina asi, a syr. Vanda povedala že sa to volá lazane.
Vandin otec nám dal jedlo na tanier. Ja som sa do toho hneď pustil. Zjedol som to ako prvý. "Chlapče... ty máš apetít. Chceš ešte?" Prikývol som hlavou na súhlas. Tak som tohozjedol viac. Potom prišiel čas na sprchu... tú moc nemám rád... Ale tak čo už. Po sprche mi Vandin otec, Pavol, dal deku a vankúš. Ja som si to dal na zem a ľahol si. On sa na mna pozrel akoby som bol šialený. "Kinai vezmi si to hore so postele. Nebudeš spat na zemi ale v izbe vedľa Vandy." Ja som sa naňho pozrel a postavil sa, vzal som veci a išiel som za ním do ten izby. Bola veľká. Mala okná, posteľ... nechcelo sa mi veriť. Bol som šťastný. "Ďakujem. Veľmi si vážim vašej pohostinnosti. Máte to tu krásne a varíte uzastne." Povedal som a usmial som sa veci som hodil na posteľ. On sa len udivene pozrel a dodal z úsmevom "Ja ďakujem že si prehovoril. Dobrú noc." Zavrel dvere. Ja som ich ale pootvoril... nechcem aby boli zavrené. Lahol som si a zaspal som.
Vina, smútok, svetlo, štastie.