Presunuli sme sa do obývačky, keďže Vandin otec bol v práci celý dom bol len náš. "Prepáč že to znovu otvorím... vidím že ťa bolí o tom hovoriť ale hrozne ma to zaujíma... prepáč." Pozrel som sa na ňu a znovu mala vlasy akoby v očiach... nemám to rád. "Poviem ti viac. Verím ti. Ale môžem..." pomaly som vzal tie vlasy čo mala v očiach a zastrčil som ich za ucho. Hrozne sa červenala. "Ďa-ďakujem..." povedala to hrozne nesmelo o tak sladko. "Môj otec mi povedal aby som ju utopil." Povedal som po chvíli trápneho ticha. Vanda sa na mna pozrela hrozne vystrašene. "Týral ju na zemi. Rezal do nej a pálil jej kožu zapaľovačom. Bolo to hrozné... potom ju odpútal a povedal že príde na další deň.... bál som sa o ňu. Dal som ju na ten matrac a ona povedala že chce zomrieť... že ak ju zabijem tak bude na mna hrozne hrdá a že moc moc chce aby som ušiel ale že ona to už nezvládne..." celú dobu čo som rozprával sa mi slzy tiekli z očí. "Neboj to bude v pohode... ja chcem ti pomôcť... ako ti pomôžem?" Po chvíle ticha som sa ukludnil a bez emócií som dodal: "Stále ma môžeš zabiť."
Strach, samota, smútok, utrpenie.
YOU ARE READING
Chlapec z kukuričného poľa
Short StoryNašla polomŕtveho chlapca na poli a vzala si ho domov aj z jeho veľkým tajomstvom ktoré si obaja vzali do hrobu. /Dokončené/
