Ležali sme a ja som začal hovoriť; "Ked som mal jedenásť, otec povedal že môžem ísť trochu von. Sestra bola v pivnici, ju nechcel pustiť. Keď som bol vonku tak som chcel ujsť. Keďže ten dom je skôr taká samota v lese tak som ani nevedel kam. No musel som sa odtiaľ dostať. Keď som začal bežať otec ma strelil puškou do boku. Myslím že mu bolo jedno kam sa trafí alebo či zomriem. Dal ma naspäť do pivnice k mojej sestre. Ležal som tam a našťastie tá guľky preletela, nezostala v tele. Sestra mi to zašila. Pri každej príležitosti sme sa snažili ujsť." Na chvíľku som prestal, potreboval som sa nadýchnuť. "Ak nechceš pokračovať nemusíš." Vanda pokojne povedala. "Chcem. Verím ti." Povedal som a usmial sa na ňu aj ona na mna. "Keď som mal dvanásť rokov ako darček ma vzal do svojej izby... vedel som že to bude bolieť a že to bude nepríjemne. Posadil ma na posteľ a začal rozprávať ako by zo mna chcel mať skvelého vzdelaného muža. Pritom som nechodil ani na základnú len prvé 2 roky som bol v škole. A hovoril ako mu je to všetko ľúto. Ja som pri ňom ústa neotvoril. Bál som sa. Po chýli ticha otvoril svoju skriňu a vytiahol remeň ktorým ma zviazal o posteľ a znásilnil ma, pritom ma bil a keď mal 'pauzu' tak si zapálil a uhasil to na mojej kož. Neznášal som ho. On zo mna spravil vraha."
Nenávisť, tma, krv, bolesť.
YOU ARE READING
Chlapec z kukuričného poľa
Short StoryNašla polomŕtveho chlapca na poli a vzala si ho domov aj z jeho veľkým tajomstvom ktoré si obaja vzali do hrobu. /Dokončené/
