Doktorka rozprávala o mojom zdravotnom stave, veľa veciam som nerozumel. No potom sa spýtala: "Ako sa voláš?"
Ja som na ňu pozrel mojimi hnedo-čiernymi očami, no mlčal som. "Dobre nemusíš mi povedať svoje meno... možno neskôr dobre?" Postavila sa a chystala sa odísť. "A čo to dievča pani doktorka Kristína?" Zašepkal som, ona ma počula. "Chceš sa rozprávať s ňou?" Pokýval som hlavou na súhlas. Ona sa usmiala a odišla. Nerozumiem čo ten úsmev znamenal. No schúlil som sa do klbka a zavrel som oči.
Krv, bolesť, strach, tma, oheň.
VOUS LISEZ
Chlapec z kukuričného poľa
NouvellesNašla polomŕtveho chlapca na poli a vzala si ho domov aj z jeho veľkým tajomstvom ktoré si obaja vzali do hrobu. /Dokončené/
