Hravá ✔ |2017|

15.

Keď som sa ráno prebudila, necítila som sa tak strašne, ako som si myslela, že budem. Možno to bolo vďaka Oliverovi, že ostal so mnou a ja som tu nemusela byť sama. Lebo keby som bola sama, tak by to bolo pre mňa ešte horšie. Mama bola hrdinka, ktorá obetovala svoj život pre mňa, a preto si ju budem navždy pamätať ako silnú ženu. Vždy som chcela byť ako ona a dúfam, že na mňa bude hrdá.

Postavila som sa z postele a dávala si veľký pozor na to, aby som ho nezobudila. Viem, že aj on mal zlý deň, a síce sa na mojej posteli nespí najlepšie, aj tak dúfam, že sa vyspí dobre. Nemusela som sa obliekať, keďže som na sebe nemala v noci pyžamo, ale aj tak som sa musela umyť. V rýchlosti som tak urobila a obliekla si iné oblečenie. Dneska to práce nepôjdem a dúfam, že to majiteľ pochopí.

Prešla som do kuchyne a ako prvé ma napadlo, že ten neporiadok, ktorý som včera urobila, musím popratať. Keby som mala u mňa nejaké potraviny, tak by som urobila nejaké raňajky, ale žiadne som nemala. Práve teraz som, do chmár, nemala, keď bol u mňa. Vzdychla som si a pozrela sa na neporiadok, ktorý tu bol ešte to včera. Na nič som nečakala a všetko to pozbierala.

Keď tu už bol ako taký poriadok, do kuchyne vošiel Oliver. Keď som ho uvidela takého rozospatého, prišiel mi tak sladký, akoby bol môj priateľ. Usmial sa na mňa a možno to bol znak toho, že sa vyspal celkom dobre. Sadla som si ku nemu na stoličku a nemohla som naňho prestať pozerať.

,,Vážne, ponúkla by som ti raňajky, ale vôbec nič tu nemám." nakoniec som povedala. Znova sa usmial, a keď tak bude pokračovať, môže mi to začať liezť na nervy.

,,To nevadí, pôjdeme sa najesť." prehovoril. On ma práve pozval na raňajky a takéto veci sa neodmietajú. Ale hlavný dôvod, prečo som chcela ísť, bol on.

,,A zaplatíš za mňa?" spýtala som sa s nadvihnutým obočím. ,,Nemám ani žiadne peniaze, takže.."

,,Samozrejme, že nenechám dámu za seba platiť." usmieval sa hravo.

,,Dáma by vám bola veľmi vďačná." hrala som to s ním, ale stále s vážnou tvárou. Prikývol ešte stale s úsmevom a následne vstal zo stoličky.

,,Tak ideme, madam." Na nič som nečakala a išla za ním.

Nie kvôli nemu, bola som hladná.

Po raňajkách, pri ktorých sme si povedali len zopár slov, sme sa rozlúčili a každý išiel svojou cestou. Dneska asi nemal náladu a ja som mu ju nechcela kaziť, takže som mu nič nevravela, len som odpovedala na jeho otázky. Ale zatiaľ som rozmýšľala o tom, že ho už možno nikdy neuvidím. Áno, môžem ho vidieť v bare, ale predsa sa už toto skončilo, aj po tom, čo odmietol moju ponuku, aby sme sa pomstili ich šéfovi. A možno sa ku mne už ani neozve.

Nie, ja ho k tomu prinútim.

***

,,Naozaj si v poriadku?" pýtala sa ma Elen už asi miliónty krát. Vzdychla som a následne sa zasmiala, načo sa divne zatvárila.

,,Som v pohode, vážne. Posmútila som si dosť a ako každý vraví, je načase ísť ďalej." vysvetlila som jej to, aby už mala pokoj, a ja tiež.

,,Dobre, ale keby niečo, som tu." Sadla si za bar oproti mne a nadvihla obočie. Prikývla som a tiež nadvihla obočie, lebo mala na tvári veľmi zvláštny pohľad. A ja som len čakala, kedy položí tú otázku, ktorú mala na jazyku.

,,Ako sa má tvoj chlap?"

,,Aký chlap zase?" znudene som sa spýtal, aj keď som presne vedela, že myslí Olivera.

,,No, ono to celkom dosť vidno. Konečne, prvýkrát v živote ťa vidím byť naozaj šťastnou. A určite v tom je chlap, lebo nič iné si predstaviť neviem.. Taakže, kto ťa pretiahol?" natešila sa.

Keď som to počula, vybuchla som smiechom. Nielen, že nemala vôbec pravdu, lebo nikto ma v poslednej dobe nepretiahol, ale v tej chvíli som si aj spomenula na Olivera a na našu malú pusu, a nejak som chcela zakryť moje rozhorčenie. Ale keby som už chcela s niekým spať, bol by to práve on.

,,Vážne, Elen. Nikto ma v poslednej dobe nepretiahol." povedala som, ,,A teraz sa už na všetko vykašli. A vieš čo? Ideme sa opiť." Vedela som, že to na ňu zaberie, a hneď ako sa rozbehla rýchlo ku dverám, ktoré viedli von z baru, som sa pre seba usmiala a v duchu sa tešila na alkohol, lebo som ho teraz potrebovala.

A tešila som sa aj na to, ako si zahrám menšiu hru s Oliverom.