Hravá ✔ |2017|

20.

,,Všetko bude dobré. Musíme byť v pohode, chápeš?"

,,Dobre, tak poďme." zahlásila som. Vyšla som na chodbu a bola už pripravená odísť. Len som si na seba dala malý kabátik a bola už úplne pripravená.

Musela som vyzerať v pohode.

Opakovala som si Oliverove slová v hlave, aj keď som naopak vôbec nebola v pohode. Zlosť a bolesť sa miešali dokopy a to nebola veľmi dobrá kombinácia.

Zamkla som môj byt  a pripravovala sa na to, že ho neuvidím možno viac ako týždeň, a to pre mňa bolo nové, lebo tento byt som neopustila ani na jeden deň. 

Chytila som sa jeho ruky, aby to vyzeralo, že sme pár, alebo aspoň že som jeho štetka. Lebo keby som tak nevyzerala, tak všetka tá práca by prišla nazmar. Jeho ruka bola teplá, čo sa o mojej povedať nedalo, a preto mi bolo tak dobre držať sa jej. A asi aj preto, že som sa držala jeho...

Och.

,,Dobre, zlato." pochválil ma a ja som sa uchechtla. 

Síce som bola mierne v strese, nakoniec som to prežila. Nastúpili sme do jeho auta a obaja sme vedeli, že oni pôjdu za nami. Tvárila som sa v pohode a čím ďalej tím viac sa mi to všetko začínalo páčiť.

_

Zastavil pred jeho domom, o ktorom som nemala pochýb, že bude obrovský, a vystúpili sme z auta. Samozrejme sme sa zas chytili za ruky a museli sme sa tváriť, že si to tam teraz ideme rozdať. Všetko by išlo podľa plánu, keby to čierne auto zastavilo na chodníku, a Oliver, ani keby nechcel, si ho musel všimnúť. A samozrejme, že by bolo veľmi nápadné, keby sa tam nevybral.

Ale nemyslela som si, že aj so mnou.

,,Teraz musíš byť úplne v pohode." zašepkal mi predtým, ako sme sa vybrali ku tomu autu.

Zo zadného sedadla sa otvorilo okienko, z ktorého vystrčil hlavu, nie až tak starý muž, ako som si myslela. Mohol mať toľko rokov, koľko mal Oliver. Bola som si istá, že to bol ich šéf, ani som nevedela presný dôvod.

,,Čo, Fitch, neprestávaš sledovať svojich bývalých zamestnancov?" prihovoril sa mu Oliver.

Muž sa pousmial a dal si dole svoje okuliare, čo nebolo asi tak domyslené, lebo už dávno nebolo leto a keby ho uvideli hocijaký ľudia, mohlo by každému dopnúť, že je mafián a nie je len taký obyčajný človek.

,,Vieš, len taká menšia kontrola. Teraz si musím kontrolovať asi každého, lebo nikomu sa nedá veriť." začal, ,,A ináč, vieš niečo o Danielovi alebo kde by presne mal byť?"

,,Vravel som ti, že tomu sráčovi nemáš veriť." zasmial sa naoko falošne. Chcel len zostať nenápadný, aby ho ten Fitch nemusel podozrievať.

A ja som sa zatiaľ snažila tváriť, že mi je úplne jedno, o čom hovoria. Stále som sa držala jeho ruky a v duchu mi dodávala silu.

,,No, asi by som ťa mal počúvať."

,,Asi." prikývol Oliver s nadvihnutým obočím.

,,Tak prečo sa znovu nepridáš? Môže nám pomôcť aj tvoja kočka." navrhol mu a lišiacky sa na mňa usmieval.

,,Možno o tom popremýšľam, len aby si ma už toľko nestalkoval." Obidvaja sa zasmiali, akoby boli starí kamaráti. A možno aj boli, ale teraz už určite nie sú. Fitch sa na mňa stále pozeral a ja som sa začala báť, že všetko už vie a teraz si z nás len robí srandu. Veď pre nich by nebolo ťažké zistiť to. Oliver si všimol  ten jeho pohľad tiež, ale nič povedať nemohol, len mi stisol ešte silnejšie ruku ako predtým. Aspoň toto ma trochu upokojilo.

,,Dobre, keby si vážne chcel, ozvi sa. Vždy si na mojom zozname. Ale nie na tom smrteľnom." Poslednýkrát sa na mňa usmial a hneď sa za ním zavrelo okienko a následne zmizlo aj auto, a ja som ostala úplne mimo.

,,To je on?" musela som sa presvedčiť, lebo som si tým nebola zrazu až taká istá. Mohol to byť jeho syn alebo..

,,Presne tak." prikývol, ,,Taký mladý, ale veľký hajzel."

,,Ten pohľad som poznal. Páčiš sa mu a nemyslím si, že vie, kto si. Viem, že keby som sa teraz ku nim vrátil, ako sme si naplánovali, urobil by všetko preto, aby ťa dostal do postele." Síce sa mu to nepáčilo a ani mne, ale inú možnosť sme nemali. Bála som sa, čo by mohol spraviť, ale nemôžeme sa teraz vzdať.

,,Nevravel si, že to vedia, keďže uniesli Elen? Prečo to vlastne urobili?"nechápala som.

,,Vážne neviem. Ale som si istý, že ešte na to neprišli. Alebo si s nami len hrajú." 

Teraz som nemala čas na to, aby som myslela na to všetko, čoho sa bojím. Najviac som sa bála, že ublížia Elen. Ona za nič nemohla a ani do toho nijak nezapadá. Neviem, kto presne je ten Fitch, ale určite viem, že je veľmi prefíkaný.

,,Aj ja sa bojím, čo by mohol spraviť, ale nemôžeme sa teraz vzdať, keď už sme tak ďaleko." prihovorila som sa mu, lebo som videla, že sa mu to nepáči.

 A niečo v mojom vnútri sa potešilo, lebo ten chlap ma ľutuje a nechce, aby mi niečo spravil. Teraz sme tu len my dvaja, kým sa nám neozve Daniel, a musíme sa navzájom podržať.