Hravá ✔ |2017|

19.

Zobrala som nožnice do rúk a poslednýkrát sa pozrela na moje dlhé vlasy, než som začala strihať. Teraz to bolo jedno, že som strihala krivo, lebo aj tak si na hlavu dám parochňu. Keď som dostrihala posledný vlas, stisla som vlasy do gumičky tak, aby nebolo vidno ani jeden ryšavý vlas.

Nemohla som vyjsť z toho bytu s ryšavými vlasmi, lebo som vedela, že by ma ľahko spoznali. A preto ma napadlo, že si dám čiernu parochňu, ktorú som si kúpila už dávno, len preto, aby ma niekedy nikto nespoznal, keď som išla robiť niečo nezákonné.

A teraz bola správna chvíľa si ju nasadiť.

Obliekla som si na seba čierne šaty, ktoré mi niekedy kúpila Elen, ale ja som ich nikdy nosiť nechcela, lebo boli až priveľmi.. štetkovské. Dala som si aj vysoké opätky, aby som to všetko utvrdila a usmiala sa na seba. Upravila som sa v zrkadle, namaľovala sa, a keď som konečne nevyzerala ako ja, tak som vyšla z kúpeľne von. Ale zato Oliver ešte nebol hotový.

,,Vieš o tom, že tu nemáš nič sexy?" hovoril, keď sa hrabal v mojej skrini. ,,Myslel som, že tu budeš mať plno takých pikantných vecí, keďže.."

Keď si ma konečne všimol, celú si ma premeral a následne sa usmial. Vedela som, že som sa mu páčila a aj tie vlasy. Usmiala som sa nad mojou prácou a v duchu sa potľapkala po pleci.

,,Tak vidím, že tu predsa len niečo máš." stále sa usmieval.

Stále bol na tom istom mieste a pozoroval ma. Prikývla som a pomalým krokom som sa ku nemu približovala. Myslela som si, že každú chvíľu spadnem, ale nakoniec som to zvládla. On nehybne čakal, čo urobím, ale keď som len okolo neho prešla, aby som si zobrala tašku, zasmial sa. Ani som sa nepýtala prečo, len som rozmýšľala, čo také potrebné si mám zobrať so sebou.

,,Keď už máš hrať tú štetku, nemôžem ťa ošukať?" povedal mi blízko ucha, až som cítila jeho dych na mojej pokožke.

Jeho ruky ma objímali okolo pása a ja som sa vtedy cítila trochu neisto, ale musela som si priznať, že ma to vzrušovalo. A teraz by som najradšej urobila to, čo som mu minule hovorila. Chcela som niečo povedať, ale nevedela som čo. Našťastie ma zachránil zvonček, alebo skôr prerušil našu chvíľku. Obidvaja sme sa pozreli tým smerom, kde sú dvere, ale nič nepovedali.

,,Mala by som otvoriť." Skontroval okolie vonku, následne sa na mňa otočil a neisto prikývol.

Síce som sa bála, kto to môže byť, aj tak som musela otvoriť. A keď som tak urobila a uvidela na chodbe Elen, naozaj som si vydýchla. Nič nepovedala, len ma buchla dozadu, ale prekvapený výraz jej nechýbal.

,,Kde ideš?" spýtala sa, keď uvidela tašku, ktorú som už stihla položiť na zem na chodbe. Olivera si ale nevšimla, lebo bol stále v druhej izbe.

,,Pozri.." chcela som jej niečo povedať, ale prerušil ma Oliver, ktorý vošiel do miestnosti. Nakoniec som ani nevedela, čo jej povedať.

,,Ideme na menší výlet." zachránil ma.

,,Oh, vážne? Preto vyzeráš ako štetka a máš parochňu?" zasmiala sa smerom ku mne.

,,Keď sa vrátim, tak ti to vysvetlím, dobre? Prosím, teraz to nechaj tak." prosila som ju a vedela som, že ustúpi, lebo vedela, že sa niečo deje.

,,Dobre. Ale potom mi to vážne vysvetlíš." varovala ma, ,,A aj toto" poukázala na Olivera, ktorý sa len nečinne prizeral a usmieval sa. Prikývla som, načo si nás podozrivo prezrela, ale potom vážne odišla.

,,Je čas."

Prikývla som a pre istotu sa pozrela ešte z okna. Elen práve prechádzala na druhú stranu cesty, keď zrazu spadla na zem. V rýchlosti k nej pribehli muži, ktorý práve vyšli z toho auta, ktoré sleduje Olivera. On si toho všimol tiež, ale skôr než sme stihli niečo urobiť alebo povedať, ju tí chlapi strčili do dodávky.

,,Preboha." povedala som celkom pokojne, ale vo vnútri som bola úplne vystrašená.

,,Vedia to." zašepkal si pre seba, ale tak, aby som to počula aj ja.

Mňa v tú chvíľu pohltila ešte väčšia zlosť, než akú som mala vtedy, keď zabili mamu.

Nemôžem nechať moju najlepšiu kamarátku napospas nemilosrdným mafiánom.

A všetko len kvôli mne.