Hravá ✔ |2017|

41.

Keď som sa prebrala, nemusela som ani otvoriť oči, aby som zistila, že sa nachádzam v aute.

Cítila som sa ako dieťa, lebo mi naštartovaný motor a mierné pohupkávanie robilo dobre. Niekto ma držal a jeho ruka bola položená na mojej nohe, kde som mala ranu. Začala ma znova bolieť a mne vtedy došlo, čo sa stalo.

Nemala som silu otvoriť oči a pozrieť sa, kto ma drží, a presvedčiť sa o, že je Oliver v poriadku.

Tak som to radšej vzdala.

****

Cítila som slabý dotyk na mojej ruke, z čoho mi došlo, že ma niekto za ňu drží. Tentoraz som už otvoriť oči mohla a hneď som tak aj urobila.

Bola som v nejakej miestnosti, ktorá mi nebola zatiaľ známa, ale tým som sa nezaoberala, lebo ten, čo ma držal za ruku, bol Oliver.

Živý a v poriadku.

,,Bože, tak rada ťa vidím." pošepkala som, keď sa mi z oka začala valiť slza.

,,Amy," usmial sa, ale tentoraz bol ten smiech iný ako predtým. Cítila som v ňom oporu a vďaku. Ale to ja som mala byť tá, čo je vďačná.

,,Teda," pokračoval so smiechom, ,,Keď som ťa vtedy opúšťal, nečakal som, že ťa ešte uvidím. A možno som ani nechcel.."

,,Niečo som v tebe našiel, Amy, ale nevedel som, čo to je.. Ale asi som na to už prišiel." pokrútil hlavou a chytil mi obidve ruky.

,,Nečakal som, že ťa uvidím, a už vôbec som nečakal, že ma prídeš zachrániť. Ale prišla si. So zbraňou a s odvahou v očiach. Keď som ťa vtedy videl, nevedel som, ako som sa mal cítiť. Nečakal som, že ty budeš tá, čo zabije Fitcha, poklad. A nečakal som ani to, že ty budeš tá, ktorej patrí moje srdce.. Viem, že teraz na to nie je pravá chvíľa, ale kašľať na to. Chýbala si mi."

Nevedela som, ako to mám vstrebať.

Práve mi vyznal lásku. Oliver Patel mi vyznal lásku.

Celé to s tým zachraňovaním som až preháňala a ani som nevedela, či v tom bola láska. Nemyslela som na tú emóciu. Myslela som iba naňho.

A teraz mi povedal, že on na to myslel.

Možno to bol naozaj osud.

A ja som doteraz ani nevedela, že ho skutočne milujem.

Teraz to už viem.

Nerobila som to všetko len tak. Robila som to preto, lebo pre neho chcem len to najlepšie. A to chce každý pre toho, koho miluje.

Moje srdce patrí jemu.

Teraz to viem.

,,Celé tie dni.. Stále som na teba myslel. Či si v poriadku, či máš kde bývať, či ti niečo niekto neurobil. Vážne som myslel, že ťa zabil, lebo on bol schopný veľa vecí. A bolelo ma to. Tá neistota. To, že som ťa nevidel. Ale vďaka tebe to je len minulosťou.. Neviem, ako sa to stalo a ani kedy, ale milujem ťa, Amy."

Pozeral sa mi do očí, akoby čakal, že mu poviem to isté. A aj som to mala v pláne, keby niekto neotvoril dvere.

,,Teraz je rad na mne, cudzinče." povedala Elen smerom k Oliverovi, ktorý ma pobozkal na nos a odkráčal preč.

,,Elen, mrzí ma to všetko. Tak ma to mrzí, že kvôli mne si tam musela byť a ja som ti nemohla pomôcť." okamžite som sa jej ospravedlnila.

,,Nie, Amy, ty za to nemôžeš, tak sa z toho prestaň viniť. Neboj, nebolo to až také strašné.. Ale teraz chcem s tebou dobehnúť stratený čas." usmiala sa a sadla si ku mne.

A už som vedela, že všetko je tak, ako má byť.

Najlepšia kamarátka, bez ktorej by som nedokázala žiť.

A moja spriaznená duša, ktorej patrí moje srdce.

Presne tých som potrebovala, aby som sa cítila milovaná.

Bola milovaná.

💛