Hravá ✔ |2017|

30.

Náš nádherný sakramentsky dobrý bozk prerušil jeho mobil. Samozrejme, ostatní nás už zháňali. Odlepili sme od seba naše pery, ale stále sme boli v dosť tesnej blízkosti. Obidvaja sme strebávali to, aké to bolo dokonalé. Nakoniec predsa len zdvihol mobil a odstúpil odo mňa. 

Ja som mala zatiaľ času to vydýchať.

,,Už nás čakajú." oznámil, keď dotelefonoval, ale veľmi sa neponáhľal, keďže z miesta sa stále nepohol. Prikývla som a pozrela sa na Johnnyho, ktorý ešte stále ležal na mäkkom koberci, ktorý bol teraz, bohužiaľ, špinavý od krvi.

,,Tak poďme." zahlásila som, keďže on sa k slovu asi nemal. Pohla som sa vpred a jemu neostávalo nič iné, len sa pohnúť tiež. 

Obidvaja sme prechádzali okolo ľudí čo najnenápadnejšie, aj keď dvaja ľudia s krvou na tvári a žena v roztrhanom oblečení veľmi nenápadne nevyzerá, aj tak sme sa nevyhli tým zvedavým pohľadom. 

Keď sme vyšli z budovy presne dozadu, kde sme nechali tú dodávku, boli tam všetci a tým myslím aj tých ľudí, ktorých sme prišli zachrániť. Nebolo ich veľa ako som očakávala, ale samozrejme, že sme nemohli zachrániť všetkých. Hľadala som medzi tými neznámymi tvárami Elen, ale ako sa zdalo, nebola medzi nimi. Ženy tu boli asi len dve a mužov tu bolo asi päť. Ale ona nikde.

,,Nie je tu?" opýtal sa Oliver, čím narážal na Elen, ale ja som len pokrútila hlavou. Zrazu ma prepadli výčitky asi najviac, ako to len bolo možné.

,,Keď sa jej niečo stane.. tak si to nikdy neodpustím." Sadla som si do auta, lebo sme sa ponáhľali a chytila si tvár do dlaní. Keďže sedel pri mne, pevne ma objal, po čom som naozaj túžila.

,,Nemôžem ti nič sľúbiť, ale verím, že si silná a zvládneš všetko. Pozri sa, ako si dnes nakopala zadok tomu Johnnymu." Rozosmial ma, čo mi trochu pomohlo. Nie je nič lepšie, než keď ťa niekto rozosmeje, keď si smutný. ,,Aj ja dúfam, že bude v poriadku, ale ty si nemôžeš toto všetko vyčítať. Za nič nemôžeš, dobre? Keď chcem niekoho viniť, tak viň z toho všetkého mňa. Rád si od teba nechám nakopať gule a rozbiť vázu o hlavu ako si rozbila jemu, keď to tebe pomôže." 

To som vážne nečakala. To, čo povedal, pre mňa veľa znamená. Oliver nie je len najlepším bozkávačom, ktorého som mala, je aj tá naljepšia podpora. Ani nemôžem opísať, ako mi on pomohol. A chcela som mu to na oplátku vrátiť, ale nevedela som ako. Asi som musela počkať na ten správny moment. 

,,Ďakujem, že existuješ." povedala som a on ma na to ešte raz objal, aj napriek tým zvláštnym pohľadom, ktoré na nás hádzali.

,,Ja ďakujem, že som ťa mohol spoznať. Poviem ti, drsnejšie dievča veru nepoznám." Znova to urobil. Znova ma rozosmial. Začínam si myslieť, že asi nikto iný ma nevie rozosmiať, len on.

****

Keď sme prišli všetci do jeho domu, nemuseli sme sa báť, že sa tu nezmestíme. Bolo tu vážne veľa izieb, takže sme sa tu zmestili všetci. Nakoniec s nami chceli ísť do toho všetci. 

Ja neviem.. vážne to je potrebné?

Kašľala som na moje myšlienky a rovno som išla do "mojej" izby, aby som sa prezliekla. Odložila som Oliverovo sako na stoličku a začala sa vyzliekať. Pri tom vyzliekaní som myslela na Olivera. 

Aké by to bolo, keby ma vyzliekal on?

Z ďalšej vlny mojich myšlienok ma vyrušili niekto, kto vošiel do miestnosti. Prečo som sa nezamkla?

,,Prepáč, nechcel.. Vlastne som ťa chcel vidieť v spodnom prádle už dávno, čo si budeme klamať, však?" Bol to Oliver, ktorý si asi prišiel po sako. 

No vážne, keby prišiel o minútu neskôr, čo by som bola už asi urobená z myšlienok naňho, tak neviem, čo by som robila..

,,Nechcela som ti zobrať sako.. Počkaj, vlastne chcela, len aby som ti ho mohla vrátiť." Zobrala som ho zo stoličky a podala mu ho. Možno toto všetko bolo aj na niečo dobré. Myslím tým to, že som sa veľmi nehanbila, a to som bola len v spodnom prádle.

,,Chcel by som ťa teraz poriadne ošukať, až budeš kričať tak, že stratíš hlas." zašepkal tesne vedľa mňa. Naskočili mi zimomriavky a v tej chvíli som nemyslela na nič iné..

,,Budem veľmi rada, keď ho stratím."

A konečne to prišlo. Ďalší bozk od neho. 

Ďalšia várka horúcej eufórie.

Zvalil ma na posteľ a začal mi bozkávať krk. Spomenula som si na Johnnyho, ako mi to robil, ale oproti Oliverovi to bolo sakramentsky veľké nič. Nevedela som, či bol najlepší nápad sa teraz s ním vyspať, hlavne keď tu bolo milión ľudí a mohol tu vletieť hocikto, ale tak som sa do toho ponorila, že tu neboli žiadne zábrany.

,,Ja nemôžem.. prepáč." povedal, keď sa odo mňa odtiahol. Sadol si na kraj postele a zhlboka dýchal. Asi som vedela, čo mu je.

,,Viem, že ti to pripomínam.. To všetko. A ani si neviem predstaviť ako sa cítiš, ale vážne ma to mrzí." rozhovorila som sa.

,,Nie, ty za to nemôžeš, dobre?" Chytil mi dlane a pozrel sa mi do očí, ktoré som tak obdivovala. ,,Len nechcem, aby toto celé, čo medzi sebou máme, sa pokazilo. Si pre mňa niečo viac ako len sex.. Myslím, že tu ide o niečo viac. Nehovorím tu o láske, ja.. Neviem, čo to je, ale chcem na to prísť, lebo ma to začína desiť."

,,Tak to zistíme." Usmial sa a na rozlúčku ma objal. Potom zmizol za tými dvermi a ja som ostala ležať na posteli a rozmýšľať, prečo je taký.. neidentifikovateľný.

 Bolo to divné? Možno. 

Ale to, čo povedal, bolo nádherné. Asi každý chlap na svete by do toho išiel, ale on..

A teraz, čím ďalej, tým viac, ma úplne prekvapuje. Takým spôsobom, pri ktorom si poviete, že "Ten človek nie je človek. Je niečo oveľa fascinujúcejšie a neopísateľnejšie. Chcem zistiť o ňom čo najviac." Presne to si myslím.

Oliver Patel, mám v pláne poznať celú tvoju dušu, dôvody tvojej mimiky a všetky tvoje myšlienky. A keby sa mi to nepodarilo, zabila by som sa a povedala, že to bolo preto, že som to nedokázala.

Presne 1000 slov