Hravá ✔ |2017|

45.

Hneď ako som mohla odísť z baru, ani som nedala Oliverovi nič vedieť, ktorý ma určite niekde tam čakal, a utekala domov. No najprv som musela ísť do lekárne kúpiť si tehotenský test.

Chcela som si byť stopercentne istá a keď by som to nevedela na isto teraz, tak by ma ten tlak premohol, a tak by bolo lepšie, keby som to vedela teraz.

A tiež som sa bála toho, že som tehotná. S Oliverom sme to robili bez ochrany, no vtedy sme na to nemysleli, lebo boli iné podmienky.

Ale možno mi je len zle a nič sa nedeje. Veď predsa menštruácia mi meškala už veľakrát.

Ani som sa nepozrela na tú predavačku, ktorá mi pomohla vybrať test, a utekala do môjho bytu.

Nebudem to miesto volať mojím domovom.

Keďže som bývala dosť blízko baru, čo bola pre mňa výhoda, hneď som bola na mieste. No nezabudla som cestou naraziť do pár ľudí, ktorí sa tiež niekam náhlili.

Veľkomesto.

Celá zadýchaná som sa vykašľala na výťah a ešte viac zadýchaná som vtrhla do bytu.

Ideme na to.

Oliver:

Keď mi sedela na kolenách a znova sa usmievala tým úsmevom, pri ktorom vyzerala tak sexy, chcel som s ňou ísť na WC a poriadne ju tam pretiahnúť.

Nespali sme spolu toľkokrát, koľko som väčšinou so ženami spával, ale aj keby som s ňou spal miliónkrát, nikdy by som neprestal chcieť. A o tom, ako ho dobre fajčí, ani nehovorím.

Čakal som ju tam celý čas, lebo som nemal žiadnu prácu, ale aj keby som nejakú mal, vykašľal by som sa na ňu.

No nakoniec som musel odísť, lebo ma vraj teraz potrebovali. Nechcelo sa mi ísť, a hlavne keď mala Amy o chvíľu končiť, ale musel som ísť.

Napísal som jej správu, že ku nej prídem neskôr a odišiel. Nebolo to nič dôležité, ako vždy, tak som hneď aj mohol odísť. Niekedy ma to nebavilo, ale som musel pokračovať v tom, čo robil môj otec.

Aby bol na mňa hrdý.

Vytočil som číslo na Amy, aby som zistil, či tu náhodou ešte niekde nie je, no ani po pár zvoneniach mi nezdvíhala. Mal som z toho zlý pocit a musel som sa presvedčiť, či je v poriadku. Neodpovedala mi ani na správu a ani nezavolala.

S myšlienkami, kde asi tak je, som naštartoval, a hneď som bol pri jej bytovke. Rýchlo som vystúpil z auta a nechal sa vyviesť výťahom hore.

Nezaklopal som jej na dvere a skúsil som rovno otvoriť, čo sa mi aj podarilo.

Prečo sa nezamkla?

,,Amy?" ozval som sa a rozhliadal sa všade naokolo. V kuchyni bola hodená jej taška a mne došlo, že tu je.

,,Amy, poklad?" ozval som sa znova a začal chodiť po všetkých izbách, čo tu boli.

A potom som ju uvidel sedieť v spálni na zemi, ako má hlavu medzi skrčenými nohami.

,,Amy, čo sa deje? Hovor so mnou." nechápal som a bol som aj z časti vystrašený. Kľakol som su ku nej a dával jej čas na upokojenie. Neplakala, lebo už mala zaschnuté slzy.

Videl som, že má niečo v ruke a hneď mi aj ukázala. Keď som uvidel tehotenský test, zamračil som sa.

,,Ty si.." Prikývla a zakryla si tvár, aby ma nemohla vidieť.

Zhlboka som sa nadýchol a prehltol.

Nebol som pripravený na to byť otcom. Veď som nebol pripravený ani na priateľku a teraz..

A potom som jednoducho zdrhol.

Bez slova.

Bez toho, aby som ju upokojil a povedal, že všetko bude dobré, aj keď som nevedel či bude, ako to všetci robia.

Jednoducho som zdrhol.

Ako hajzel.

Lenže ja som bol.