Hravá ✔ |2017|

34.

Dneska bol ten deň. Ten deň, keď sa osobne stretnem s Fitchom a aj kufríkom.

A ako sme to vlastne dohodli?

Jednoducho. Včera som odpovedala na jeho e-mail a povedala mu, že mám kufrík. Napísala som mu aj čas a miesto stretnutia, aby vedel, kde prídem. Bolo nanajvýš isté, že príde, takže ani nebola potrebná jeho odpoveď. A samozrejme, že som mu nezabudla napísať aj to, že keď chce kufrík, má priniesť aj Elen.

Vstala som z postele a ešte v sedu som si dala tvár do dlaní.

To zvládnem, zvládla som aj Johnnyho, takže..

Obliekla som sa do toho oblečenia, čo som teraz stále nosila, a v kúpeľni som sa trochu upravila. Nemala som tu veľa vecí a ani žiadne maľovatká, takže som sa vôbec nemaľovala a nosila to isté.

Pozrela som sa na mobil, ktorý som mala celý ten čas odložený, a pozrela sa na zmeškané hovory, ktoré som mala len od majiteľa klubu. Ani som mu nedala vedieť, že som odišla, a aj tak sa o mňa bál.

Bolo deväť hodín a my sme mali vyraziť tak, aby sme tam boli o jedenástej. Mala som síce ešte veľa času, ale aj tak som zišla dole a išla do posilňovne. Ale nikto iný tam nebol, len Oliver s Faith, ktorá sa naňho lepila ako posraté sekundové lepidlo. A čo bolo najlepšie, že Oliver nemal tričko.

Obidvaja sa na mňa pozreli a Faith len prekrútila očami. Chcela som odísť a vážne som sa už otáčala, ale Oliver ma stihol chytiť za ruku.

Nadvihla som jedno obočie a čakala na to, čo povie.

,,My sme tu nič nerobili." uistil ma a pozoroval moju tvár, aby zistil, čo mi ide hlavou.

,,No.. Tak najvyšší čas." neutrálne som povedala, aj keď som mala nervy. Hlavne na jej správanie. Oliver nebol môj, ale aj tak som trochu žiarlila, keďže sme si v poslednej dobe boli veľmi blízki.

,,Kde sú ostatní?" spýtal sa a narušil tak celkom trápnu situáciu.

,,Neviem," povedala som. Keď už nemal žiadne otázky, jednoducho som sa otočila a odišla, dúfajúc, že tam teraz nebudú niečo robiť.

****

Všetci sme si užili posledné minúty a asi sme boli pripravení. Nasadli sme do dvoch áut. Ja som sedela spolu s Danielom, jeho "kamošom" Zackom, Oliverom, Faith a Charlotte a ešte nejakými chlapíkmi,  ktorých mená som nepoznala. Ostatní išli na druhom aute.

Plán bol tentoraz taký, že najprv pôjdem na dané miesto ja sama a potom tam nečakane prídu oni a začne sa to. Naším zámerom bolo všetkých zabiť, ale nezabiť Fitcha. Jeho sme chceli zobrať so sebou, kde by nám musel všetko povedať. A, samozrejme, že jeho smrť by musela byť najbolestnejšia.

Keby sa to nejak zvrtlo, ako hovoril Oliver, prešli by sme na plán B, ktorý mimochodom neviem, lebo som vtedy odišla z miestnosti, keď ho vysvetľovali.

,,Prečo musí ísť s tým kufríkom práve ona?" zachytila som z ich debaty. Pozrela som sa na Faith, ktorá mi už začala liezť na nervy.

,,Lebo to bol kufrík môjho otca a asi tam bude čakať mňa, nie niekoho iného." odvrkla som drzo a zadívala sa von. Kufrík som držala v rukách a v stále som zhlboka dýchala.

,,Dobre, len som sa pýtala." prekrútila očami.

Kašľala som na ňu a stále sa dívala von, keď som zistila, že sme na mieste. Auto zastavilo za veľkým kopcom a teraz všetci čakali, než vyjdem von. Bolo presne jedenásť hodín a podľa toho, čo mi vraveli, Fitch všade chodí načas.

Ani som sa na nich nepozrela a vystúpila z auta.

Už ti idem nakopať tvoj mafiánsky zadok, Fitch.