Hravá ✔ |2017|

35.

Keď som konečne vyšla hore na ten kopec, neprekvapilo ma, že tu už bolo auto. Vlastne to bola limuzína.

Jasné, luxus musí byť.

Prekrútila som nad tým očami a dala na seba upozorniť. Niekto vystúpil zo šoférového miesta a, samozrejme, že mal okuliare. Celú si ma prezrel, aby zistil, že nič nebezpečné pri sebe nemám a následne otvoril dvere Fitchovi, ktorý vystúpil.

Ten šofér ku mne prišiel trochu bližšie, ale Fitch ostal na mieste.

,,Ukáž, čo je vo vnútri." dožadoval sa a nevyzeralo to veľmi tak, že by sa sám Fitch chcel predstaviť.

,,Neprišla som sem na to, aby som sa bavila s nejakým poskokom." zakričala som, aby to počul aj on, sám pán nebezpečný. Ale aj tak som vedela, že to je len zdanie. Aj Oliver sa tak zdal a teraz..

Typickí mafiáni.

Už sa chcel domňa navážať a zobrať mi ten kufrík, ale ja som ho kopla do kolena a on o niekoľko krokov cúvol. Fitch sa len zasmial a začal sa približovať.

A keď sa dostal až ku mne, dal si dole okuliare. Musela som uznať, že bol celkom pekný, ale jeho hnusný úsmev ma presvedčoval, že ho chcem zabiť aj naďalej.

,,No čo, páčim sa ti?" opýtal sa s ďalším úškľabkom.

Myslela som, že ho dorazím ako posraté vajce.

,,Praví mafiáni vždy dodržia slovo, ale ako vidím, tak ty si len obyčajný oteckov synček." narážala som na to, že mal priviesť aj Elen. Nebola som hlupáčka. Vedela som, že ju neprivezie, vyslobodili by sme ju inak, ale aj tak som chcela nejak získať, než sa to všetko začne.

,,A kto povedal, že som nedodržal?" Luskol prstami ako najposratejší kráľ a ten chlapík otvoril dvere a vytiahol dievča s vrecom na hlave. Určite a isto som vedela, že to nebola Elen.

,,Nie som hlúpa. Daj dole to vrece." vysmievala som sa mu.

,,Ja tu kladiem podmienky." vyzdvihol sa o niečo vyššie. ,,Daj mi ten kufrík, lebo to nedopadne pre teba dobre."

,,Oh.. a ono to dopadne dobre, keď ti ho dám, že?" ironicky som povedala a nenápadne sa pozrela po okolí, aby som videla, ako na tom sme.

,,Si nejako veľmi múdra.. Možno by si sa nám zišla. Poď so mnou a dávam ti svoje slovo, že sa ti nič nestane."

,,Jasné, idem, aby ste si zo mňa urobili štetku, nie? Tak na to môžete zabudnúť, vy  svine!" zakričala som, keď som dostala pokyn a hodila som kufrík čo najďalej od neho.

Chcel ma chytiť, ale ja som začala rýchlo bežať a došla som až ku kufríku. Samozrejme sa neušli pár guliek, ktoré ma, bohužiaľ, netrafili. A začalo sa to.

Z každého kraja sa vynorili ľudia a začalo sa strieľať. Ten blbý poskok musel chrániť šéfa, a tak za ním rýchlo išiel a zamkol ho do auta.

Samozrejme, že to nečakali.

A to nás robilo ešte silnejšími.

Všetci tí, čo tam boli s ním, ostali mŕtvi. Bolo to celkom jednoduché a nič také som vôbec nečakala.

Teraz nám neostávalo nič iné, len vybrať Fitcha z auta. Otvorili sme dvere, ale boli zamknuté. No jeho okienko sa otvorilo a on sa v nej vynoril so zbraňou.

,,Rein, tak ty sa kvôli nej vzdáš rodiny?" opýtal sa ho a stále sa istil.

,,Ty nie si moja rodina. Zabil si ju." nenávistne odpovedal a prišiel ku nemu bližšie.

,,A nie je ti bez nej lepšie?" zasmial sa a to sa už Oliver nemohol ovládať. Najradšej by ho obesil, tým som si bola istá, ale nebol jediný. Bola som s ním aj ja.

,,Pokoj, kamoš," Dal si dolu okuliare, ,,Myslíš, že čo sa teraz stane? Určite by som so sebou nezobral troch chlapov, čo stoja za veľký prd.. Ale dávam ti na výber. Pôjde niekto mnou. Ty alebo ona. A ja ti sľúbim, že ich nezabijeme. Čo ty na to?"

Čože?

Pozrela som sa na Olivera, ktorý sa tváril zúfalo. Nemal čas odpovedať, lebo sa vynorili ďalší jeho muži na motorkách.

Nakoniec sme ho asi tak veľmi neprekvapili.

Všetkých zobral jeden muž a držal im pod krkom nôž. Len my dvaja sme ostali stáť na mieste a pozerali sa jeden na druhého.

Nakoniec pristúpil ku mne a z ničoho nič mi dal veľký bozk na pery.

,,Nie, nemôžeš ísť." Vedela som, čo bude nasledovať. ,,Pôjdem ja, prosím."

,,Musím," nechcene povedal, ,,Nedovolím nikomu, aby ti ublížili. Sľúbil som ti to. Ty sa postaraj o nich.. Sľubujem, že sa ešte uvidíme. Vymyslím nejaký spôsob."

Odstúpil odo mňa, poslednýkrát sa na mňa pozrel a potom si nasadol do auta, kde sedel Fitch. Chcela som ho zastaviť alebo sa aspoň o to pokúsiť, ale jeden muž ma zdrapil za ruku a silno potiahol.

Auto sa pohlo, ale zastavilo tesne predo mnou. ,,Rád som ťa spoznal, Amy." žmurkol na mňa a auto už zmizlo z dozoru.

Chlapi nás pustili a nasadli na motorky. Ale ja som nemohla teraz len tak odísť. Nasadla som na motorku toho chlapíka a vyštartovala za nimi, aj keď na mňa Daniel volal, že mám ostať.

Išla som za nimi a darilo sa mi byť inkognito, ale oni na mňa začali strieľať. Vyhýbala som sa všetkým guľkám a aj som im ich vracala. Priamo do pneumatík. No nič nepomohlo.

Strácala som nádej.

Zrazu som pocítila, ako som stratila rovnováhu a motorka s prepychnutou gumou spadla na asfalt.

Vstala som zo zeme a aj zato, že sa mi krútila hlava, som vstala a pozorovala auto, kde bol Oliver.

Aj jemu zabil rodinu. Tak ako mne.

Aj on je osamelý, tak ako ja.

Aj jemu bolo ublížené.

Máme toho oveľa viac spoločného, než si myslíme.

Ja si ťa nájdem, sľubujem.