Hravá ✔ |2017|

29.

,,A čo keby si mi ukázala, čo vieš?" opýtal sa.

Sadol si na stoličku ku mne a zvodne sa usmieval. 

,,Možno ti ukážem aj ja." naklonil sa k môjmu uchu a zašepkal. 

Naklonila som sa do jeho strany a on si vtedy pekne mohol prezrieť môj výstrih, čo bolo aj účelom. Zobrala som pramienok vlasov a obtočila si ich okolo vlasov. Nezabudla som sa stále usmievať ako sprostá zvádzačka.

,,Mám tu ten najväčší apartmán, aký si kedy videla. A ešte krajší výhľad."

Slová neboli potrebné; zdvihla som sa zo stoličky a čakala, kedy urobí to isté. Hneď urobil to, čo som žiadala. On išiel ako prvý, aby to nebolo nápadne a ja som išla pozadu za ním. Kým sme spolu vošli do výťahu, zašepkala som do slúchadka : ,,Už ideme."

Keď sme vyšli na piate poschodie, Johnny vystúpil, tak som vystúpila aj ja. Bez slova sme išli rovno dlhou chodbou, až kým nezastavil pred dverami číslo stotridsaťosem. Musela som to nahlásiť Oliverovi, keby niečo, tak som sa trochu vzdialila a nenápadne mu to zašepkala, na čo len odpovedal slovom ,,dobre".

,,Vstúpte, milady." ponúkal sa a ukázal mi, aby som vošla prvá. Vďačne som sa naňho usmiala a vošla do úplne sakra-megastického apartmá. 

Johnny na nič čakať nechcel, lebo hneď ako sme vošli, sa mi prisal na pery. Musela som mu to opätovať, aj keď som nechcela.

,,Spomaľ, ty bête." Mierne som ho od seba odsotila a zavrčala ako zviera, čo ho vzrušilo ešte viac. ,,Máme predsa dosť času."

,,Milujem francúzštinu." začal, ale moje nadvihnuté obočie ho trochu ukľudnilo. ,,Áno, máme dosť času. A teba si vychutnám poriadne." zašepkal a následne zmizol z miestnosti. 

Vedela som, že išiel po víno a mala som celkom šancu pohľadať ten kľúč. A keby nie, bol tu aj plán B: rohypnol.

Boli sme práve v jeho spálni a myslela som, že tu by som mohla niečo nájsť. Potichu som prešla všelijaké šuflíky, skrine, hľadala som aj pod vankúšom, nič tu nebolo. 

Kde by ho mohol mať?

Skrčila som sa pod posteľ, či tam niečo nebude a uvidela som tam kľúčik na prívesku. Chcela som sa poňho natiahnuť, ale to by som musela ísť celá pod posteľ.

,,Čo to robíš?" spýtal sa. Rýchlo som si rozopla náušnicu a dala ju dole, aby som mala aspoň nejakú výhovorku.

,,Myslím, že som tu stratila náušnicu." usmiala som sa nenápadne a sadla si na posteľ.

,,Neboj, ja ti môžem kúpiť milión náušníc a nielen to." usmial sa na oplátku on. S dvoma pohármi vína si sadol ku mne na posteľ a jeden pohár mi podal.

,,Hh," uchechtla som sa, ,,Závidím tvojej budúcej žene."

Zrazu sa postavil a skrčil sa pod posteľ, kde som nechala moju náušnicu. Postavil sa a všimla som si, že si dal na krk ten kľúč. 

Musel to byť on.

Podal mi náušnicu a ja som sa znova len usmiala. Musela som teraz vymyslieť, ako dostanem ten kľúč z jeho krku tak, aby si to nevšimol. On sa už asi chcel začať hrať, lebo sa ku mne naklonil a začal ma bozkávať na krk. Vyliala som do seba celý pohár a v duchu sa posmelila.

,,No jasné." Skôr, než som sa stihla spýtať, o čo ide, vytrhol mi slúchadko z ucha a tak som už ďalej nepočula Olivera. Rýchlo som stisla tlačítko, kým mi neroztrhol šaty. Vôbec som nechápala, ako na to prišiel.

,,Nie som taký hlúpy, vieš?" Oprel ma o posteľ a obidve ruky mi poriadne chytil, takže som sa nemohla pohnúť. ,,Tak od koho ideš? Povedz." 

,,Od Summersovcov." drzo som odvrkla.

Jednu nohu sa mi podarilo vyslobodiť a pekne som ho ňou kopla. Trochu sa pohol, čiže som mala priestor na to, aby som sa pohla. Vyskočila som na nohy, ale nemohla som zabudnúť aj na ten kľúč. On už stál tiež a chytil ma za ruku. 

,,Nikam ťa nepustím." povedal a potiahol ma ku nemu. 

Zrazu do miestnosti vošiel Oliver, ktorý hneď jednu Johnnymu vrazil. Ale ani on nezaostával a vrazil mu tiež.

,,Rein, čo ty tu?" Johnny ma zobral a hodil presne na zrkadlo, ktoré sa hneď rozbilo, a asi aj moja hlava.

,,Johnny, ešte si sa nenaučil ako sa správa ku ženám?" 

Kým ja som sa stihla postaviť, oni sa už bili. Síce bol Oliver dosť silný, ale Johnny tiež nebol najslabší. Zobrala som vázu a tresla ňou Johnnymu o hlavu, ktorý hneď spadol na zem. Zobrala som z jeho krku kľúč a dala si ho na krk. Skontrolovala som Olivera, ktorý trochu krvácal.

,,Tak predsa si to zvládla." povedal s úsmevom a pristúpil ku mne. Vyzliekol si sako a prevesil ho na moje ramená, lebo moje šaty boli do polky roztrhnuté. 

,,Jedine s tebou." 

Usmial sa a rukou mi utrel krv z čela, ktorú som mala od toho zrkadla. Ja som mu zas položila dlaň pod oko, kde mal menšiu modrinu. Obidvaja sme si pozerali do očí a nikde inde. 

Zrazu som toho mala dosť a naklonila sa k jeho tvári. Položila som moje pery na jeho a nemusela som ani čakať na jeho reakciu, lebo tá sa dostavila hneď. Za pás si ma pritiahol bližšie a bozkával ma tak fascinujúco, že som si myslela, že snívam. Tentokrát to bolo iné a oveľa dlhšie a hlbšie. 

Asi už nikdy nestretnem nikoho, kto bozkáva tak ako on. 

S ním to bolo také, že máte tie posraté motýliky v bruchu a až sa vám krúti z toho hlava. Mohla som si ho zapísať do zoznamu najlepších bozkávačov hneď na číslo jedna.

♥