Po dvoch týždňoch ma konečne pustili z nemocnice. Mali totižto pocit, že mám vážnejšie poranenia.
Keď som prišla domov ako prvé som si skontrolovala Facebook. Mala som tam veľmi veľa správ, pretože sa o tom dozvedela skoro celá škola. Našťastie nás na škole nebolo až tak veľa. Na Facebooku boli aj statusy v ktorých bolo spomínané moje meno. Všetko som si prečítala a zamyslela som sa.
„Prečo ma toľkokrát spomínali keď v škole som nebola veľmi obľúbená?“ A zrazu ma napadlo.
Určite to bol on predsa patril medzi najpopulárnejších chalanov na škole. A mal ma svojím spôsobom rád. Keby len svojím spôsobom mal ma naozaj veľmi rád. Teda, po tom čo sa stalo.
Napísala som mu, či to povedal v škole. Čakala som kým sa prihlási ale na moju správu nemohol reagovať keďže tam ešte nebol. Snažila som sa mu dovolať ale nedvíhal. Nakoniec ma napadlo. „Čo ak si niečo spravil, pretože mu bolo jasné že za všetko môže on. Ale nie kvôli mne by sa nikto nezabíjal. Ale čo ak?“
Rozhodla som sa, že pôjdem na návštevu a zistím čo a ako. Obliekla som sa a odišla som z domu. Predtým som však napísala mame, že som išla za ním. Keď som prišla k domu, premýšľala som čo poviem ak otvorí niekto druhý. Zazvonila som. Plán som mala premyslený. Ak otvorí jeho mama alebo otec poviem, že neviem aké boli úlohy a potrebujem si odpísať poznámky za čas ktorý som tu nebola. Našťastie otvoril Ben.
Bola som trochu zarazená ale aj tak som sa ho opýtala, prečo mi neodpísal a ani nezdvihol mobil. Povedal, že vraj mal mobil na tichom a nedalo sa mu zavolať, pretože nemá kredit. No jasné. Klasické výhovorky chalanov. Ale povedala som si, že aspoň je v poriadku. Tak som sa ho spýtala, či si môžem požičať všetky zošity a odpísať poznámky. Dal mi zošity, poďakovala som sa a išla som domov.
Keď som prišla domov, začala som si písať poznámky. Prstom som prechádzala po jeho rukopise a zasnene som nad ním rozmýšľala.
Spomenula som si ako sa Ben tváril, keď som sa ukázala u nich doma. Najprv bol prekvapený, potom sa usmial a nakoniec odvrátil zrak. Asi mu zišlo na um, že som tu nemusela byť. Nie! Čo si to namýšľam. Určite sa neobviňuje. Aj keď... Bola by som veľmi rada keby ma mal až tak rád. Áno teraz som si už bola istá. Stále ho milujem. Veľmi ho milujem. Celým svojím srdcom. Škoda, že sa to všetko pokazilo.
Mali sme spolu krásny vzťah. Nikto v škole neveril, že by sme sa niekedy mohli rozísť. Každú voľnú chvíľu v škole a aj v súkromí sme trávili spolu. Bláznili sme sa a robili hlúposti. Mali sme šialené fotky a šialené dobrodružstvá. Mali sme kopu šialených zážitkov. Kým sme boli spolu mohlo sa diať všeličo. Stále sme stáli pri sebe a keď jednému nebolo do smiechu, druhý ho rozveselil.
Stále som si pamätala aké to bolo, keď sa ma opýtal či by som s ním chcela chodiť. Akoby to bolo včera.
Mala som to celé pred očami akoby sa to dialo práve teraz.
