Zmocnil sa ma veľmi nepríjemný pocit. „To nemôže byť on,“ poviem si len tak potichu pre seba a schovám sa naspäť do domu. „Skoro zabil dve stredoškoláčky a on si tu normálne chodí po meste akoby sa vôbec nič nebolo stalo.“
Nepáčia sa mi okolnosti tejto situácie a tak zavolám Emme, či by nemohla pre mňa prísť. Má skoro 18 a vodičský jej zaberá miesto v peňaženke už 7 mesiacov.
„Ahoj, prosím ťa, nemohla by si pre mňa prísť? Nastali menšie problémy. Vysvetlím ti to v aute,“ ozvem sa s nádejou v hlase. „Vieš, že nemôžem chodiť na maminom aute sama. Ak vydržíš 15 minút, prídem. Mama ide kuh kamarátke. Majú nejakú oslavu či čo a mama nemôžeš ísť autom lebo už stihla vypiť pohár vina.“ „No fajn, ja počkám, ale skús to prosím urýchliť. Naozaj je to dôležité,“ nalieham a som rozhodnutá, že ju presvedčím aby prišla skôr, „a to ti na to rodičia neprídu?“ „Čo presne máš na mysli?“ spýta sa Emma. „Predsa, že chodíš na aute. Veď to nie je krátkodobá záležitosť.“ „Mám na to svoju taktiku, to je jasná vec. Takže, mám prísť za nejakých 15 minút?“ položí poslednú otázku Emma. „Naozaj sa ti nedalo prísť skôr?“ snažím sa stále. „Myslím, že skôr tk nepôjde.“ „Dobre, zavolaj mi, keď budeš pred naším domom,“ pristanem na dohode. „Čo keby som ti tak zastaralo hodila kameň do okna?“ zasmeje sa. „S tvojou mizernou fyzickou aktivitou by si trafila jedine okno na spodnej kuchyni,“ vrátim jej to. „Fajn, nemusíš ma hneď urážať,“ znovu sa zasmeje, „za 10 minút som tam. Mama sa už chystá. Zatiaľ ahooj.“ „Samozrejme, čakám ťa.“ Zložím.
Čakať sa mi fakt nechce. Skôr ma zaujíma čo tu robí ten prekliaty černoch. Ako je možné, že sa tu tak pokojne prechádza? To ho nikto nevidel alebo čo? Kašlem naňho idem radšej za Hannah.
„No čo ségra ako sa ti žije v zahraničí? Už si ulovila nejakého nového srnca?“ podpichnem ju. „Na srncov teraz nemám čas ty trubka. Vlastne, prišla som sem skôr, pretože vám musím niečo povedať,“ povie zrazu Hannah a začínam sa obávať či je v všetko v poriadku. „Pamätáte si ešte Matthewa?“ „Kto by si ho nepamätal, veď 3 mesiace o inom ani nerozprávaš,“ prevrátim oči. „Tak sme vám chceli oznámiť...“ nestihne dopovedať, pretože niekto zazvoní a Hannah sa ponáhľa otvoriť. „Oh, vďaka bohu, že si tu. Skoro som to nevydržala,“ počujem z chodby. „Poviem im to ja alebo by si to chcel spraviť ty?“ počujem nadšený hlas Hannah.
Zrazu vojdú dnu a držiac sa za ruky sa usmievajú na všetkých okolo. „Chceli sme vám oznámiť, že s Hannah čakáme bábätko,“ oznámi s úsmevom Matthew. „To znamená, že budem teta?“ opýtam sa s radosťou. „Vyzerá to tak, zlatko,“ usmeje sa Hannah a pohladí si brucho. „To je úžasné!“ zvolá mama, ktorá je vo vytržení. Hannah je s Matthewom 8 mesiacov, no my o ňom vieme len 3. Má 27 rokov, rovnako ako Hannah a je zo zahraničia. Napriek tomu, anglicky vie veľmi dobre. Je zlatý, aj keď ho vidíme po piaty krát.
Spomeniem si, že Emma by mala prísť každú chvíľu a tak sa rozlúčim, objímem Hann a usmejem sa na Matta. Poberiem sa do chodby, aby som sa mohla pripraviť na večer strávený s Emmou. Musím jej toho fakt veľa povedať.
