„Ach bože.“ To boli moje prvé slová po prebudení. „Vďaka bohu, že to bol len sen,“ poviem si ale potom si uvedomím, že tú prvú časť môjho sna by som najradšej uskutočnila. Znovu som nebola vyspatá a neviem ako to zvládnem v škole. Hádam sa mi podarí udržať oči otvorené. Keby som aj zaspala, normálne poviem, že sa mi v noci nedalo spať. Prichystám sa do školy a idem dole do kuchyne. Na raňajky si dám cereálie s mliekom a sadnem si za stôl. Keď si však všimnem koľko je hodín, okamžite vstanem z kresla a misku dám do chladničky. Musím sa ponáhľať, nemôžem prísť do školy pozde. Obula som sa a rozbehla som sa do školy. Mala som 10 minút na to, aby som stihla vyučovanie načas. Pribehla som do školy akurát na zvonenie. Vošla som do triedy a triedna sa na mňa pozrela s pochopením v tvári. Potichu som sa vybrala na svoje miesto, kde tentokrát nesedel Ben ale Emma. Sadla som si k nej a vytiahla som si veci na hodinu. „Natalie ale my nemáme fyziku,“ povie mi, keď si všimne, že som si vytiahla učebnice. „Máme chémiu?“ opýtam sa. „Nie veď predsa triednickú, včera to hovorila.“ Včera som bola mimo, to si si mohla všimnúť.“ „Videla som, však celý deň si preležala na lavici,“ povie a potichu sa zasmeje aby ju profesorka nepočula. „Kde je Ben?“ opýtam sa jej po chvíli keď si na neho spomeniem. „Neviem, nevidela som ho ani po ceste do školy a ani v škole som ho nestretla.“ Bolo to zvláštne. Ben nikdy nevymeškával školu. Teda, od vtedy ako sa nechal preradiť do našej triedy. Vždy mal 0 vymeškaných hodín. Ja som tiež nikdy nevymeškávala školu. Teraz sa mi to stalo prvýkrát. Podľa mňa to bolo preto, že chcel aby sme boli čo najčastejšie spolu. Predsa len, v škole sme boli spolu stále. Aj po škole sme bývali spolu von, aj u nás alebo u nich ale nebolo to tak často. Kvôli tomu sme chodili pravidelne do školy každý jeden deň. Po čase by sme si začali chýbať. Po večeroch sme volávali spolu dlhé hodiny a potom sme do školy išli nevyspatí. Síce teraz už nie ale myslím, že sa k tomu opäť vrátime. Ale toto celé je iba hypotéza. Premýšľala som asi dlho lebo ma z neho vytrhla Emma, ktorá mi luskla pred tvárou prstami. „Hej Natalie triedna ti niečo hovorí,“ povie nervózne. Pozriem sa dopredu a vidím, že celá trieda vrátane triednej sa na mňa pozerá. „Prepáčte pani profesorka,“ poviem jej a som celá červená, „čo ste sa ma pýtali?“ „Povedala som ti, že zajtra majú do školy prísť tvoji rodičia.“ „Urobila som niečo?“ zľaknuto som sa opýtala, lebo som nechápala situáciu. „Nie Natalie neurobila si nič, ale neboli na rodičovskom združení, ktoré bolo včera.“ Doriti rodičovské, úplne som na to zabudla. „Áno pani profesorka poviem im o tom.“ „Povedz, že sa môžu zastaviť kedykoľvek od začiatku vyučovania až do pol 4 poobede,“ povie a ja nesmelo prikývnem. Znovu si ľahnem na lavicu a ponorím sa hlboko do svojich myšlienok. Chcela by som vedieť či aj Ben na mňa takto myslieva. Ale veľmi sa bojím či sa mu niečo nestalo. Vždy ma čakáva pred školou alebo kúsok od môjho domu no dnes nie. Od rána sa mi neozval a začínam mať obavy.
