„Haló Natalie počuješ čo ti vravím?“ zakričala na mňa a znovu ma vytrhla zo snov. Otvorila dvere a odtiaľ vybehlo nádherné chlpaté šteniatko. „Zoznámte sa toto je Lessie,“ povedala a podala mi maličké šteniatko do náručia.
Nebola som pri nich dlho ale mohla som ísť domov skôr, pretože už je znovu veľa hodín a ja nič nestíham. Do školy našťastie nemám nič. Teda aspoň si to myslím. Dúfam, že ma zošity neprekvapia. Je skoro 11 hodín a ja som ešte len na ceste domov. Ak mám nejaké úlohy, určite si ich budem robiť až ráno. Dnes už nemám náladu na žiadne stresovanie. Hneď ako prídem domov, pôjdem si ľahnúť. Oči sa mi zatvárali už po ceste domov. Keď som došla domov, ledva som stála na nohách. Len tak tak som sa dotackala do izby, zložila som si veci a išla som si umyť zuby. Potom som na seba navliekla svoje obľúbené pyžamo s veľkým jednorožcom na tričku. Bola som tak unavená, že som zaspala hádam hneď ako som sa zakryla perinou. Mala by som chodiť spať skôr, potom spím v škole a nestíham si doberať učivo.
•Snívalo sa mi, že sme s Benom bývali spolu. Boli sme oveľa starší a mali sme vlastný obrovský dom s veľkou záhradou a bazénom, že sme mali malého psíka a tri nádherné deti. Dvoch chlapcov a jedno dievča. Boli to trojičky a milovala som ich najviac na svete. Život by som dala za ne, asi ako každá matka. Bláznili sme sa v bazéne, robili sme hlúposti a boli sme veľká šťastná rodina. Vedela som, že budeme dlho spolu a tento sen len upevnil moje presvedčenie. Brali sme ich na výlety, dovolenky a rôzne akcie. Myslela som si, že som tá najšťastnejšia osoba na zemi. Myslela som, že ostaneme už navždy spolu a nič nás nerozdelí.•
Zobudila som sa uprostred noci. Hneď mi bolo jasné, že to bol iba sen. Prišlo mi to trochu ľúto, pretože v tom sne to bolo bezchybné. Mala som všetko po čom som kedy túžila. A tak som si sadla na posteľ a po tme a v tichu som premýšľala. Tak, ako vždy. Začala som sa znovu toho chytať a zistila som, že znovu sa na neho namotávam. Mala by som prestať lebo potom budem znovu zdrvená životom, ak by nám to nevyšlo. Už mi šibe, musím sa ukľudniť a hlavne si nesmiem nechať pomotať hlavu. Chcela som si naspäť ľahnúť spať ale nedalo sa mi zaspať. Stále som musela myslieť na to, čo sa mi snívalo. „Že by som zase bola z neho úplný blázon?“ poviem si potichu, pretože potrebujem počuť či to tak bláznivo znie len vtedy keď na to pomyslím alebo aj vtedy keď to vyslovím. „Nesmieš sa namotať Natalie, nesmieš...“ opakujem si stále dookola, čo ma unaví a začne sa mi zívať. „No konečne,“ pomyslím si a som rada, že som vyhrala boj so sebou samou. Najviac by ma ale zaujímalo, či aj Ben takto premýšľa o nás dvoch. Či niekedy nemôže spávať lebo myslí na to akú by sme mali budúcnosť ak by sme ostali spolu, vzali sa a mali deti. Teda ak má v pláne so mnou zostať na tak dlho. Pomaly zatváram oči a cítim, že na mňa dolieha únava. Skryjem sa naspäť pod perinu a zaspím na lusknutie prsta. Je fajn, že môžem spať. Aj keď len niekoľko hodín. Predtým som nespala skoro vôbec. Môj sen pokračoval ďalej ale nepamätám si, čo sa tam dialo. Viem len to, že tam bol niekto kto nás neustále pozoroval. Mala som z toho veľmi zlý pocit. Odmalička som mala pocit, že ma niekto sleduje a mávala som nočné mory. Bála som sa spať sama v izbe a so zhasnutým svetlom by som nezaspala ani keby ma mali zabiť. To svetlo som mávala zapnuté doteraz. Teda nočnú lampu. Jediná vec, ktorú si z toho sna ešte pamätám bola, že ten človek (ak to vôbec človek bol) sa blížil ku nám a ja som dostala strach. V tom momente mi zazvonil budík a ja som sa zobudila.
