Hravá ✔

28.

Hneď ako sme spolu začali všetci vymýšľať plán, ktorý sa konečne realizoval, niečo v mojom vnútri sa bálo, ale naopak sa aj tešilo. Za tie dni sme toho veľa nevymysleli, ale museli sme sa pripraviť. Aj keď sme nevedeli, čo presne sa tam stane.

Najprv sme chceli zhromaždiť čo najviac ľudí, ktorí sú proti Fitchovi, čo nebolo ľahké, lebo sme nevedeli, či vravia pravdu alebo si s nami len hrajú. To všetko mal na starosti Daniel s čím mu aj pomáhali jeho "kamaráti".

V tom čase sme mali byť v strehu a ja som sa musela pripravovať fyzicky aj psychicky. So zbraňou som už narábať vedela, ale v bitke s nejakým stokilovým chlapom by som určite nezvíťazila. Bol to Oliver, kto so mnou cvičil a pripravoval ma. Mohla by som povedať, že bol moja morálna podpora. 

Ale aj tak som stále nevedela, či v tom kufri sú naozaj len peniaze.

A teraz sme sedeli v dodávke všetci traja aj s Danielovým "kamarátom", čo sa k nám pridal. Plán bol vcelku jednoduchý. Mojou úlohou bolo odlákať pozornosť. Preto som mala na sebe znova štetkovské oblečenie, v ktorom si ma všetci zvláštne obzerali. Moja úloha nebola ťažká, ale zase ani jednoduchá. Mala som sa stretnúť s chlapom, ktorý má veľkú súvislosť s naším plánom. Ak neuspejem, neviem, čo budeme robiť.

Ten chlap sa volá Johnny X, čo asi nebude jeho pravé meno. A mojou úlohou je mu prehľadať všetky veci a nájsť kľúč od Fitchovho skladu. Presný dôvod, prečo sme chceli ísť rovno tam, som nevedela. Kým ja budem hľadať kľúč, oni budú hľadať Elen a ostatných ľudí, ktorí by nám mohli pomôcť. Ktorí by tu asi mali byť, lebo všetkých rukojemníkov dáva Fitch práve jemu. Takže toto celé je veľmi dôležité.

Aj keď som sa cítila ako nejaká bojácna sračka, išla som do toho.

Teraz som sa musela sústrediť.

,,Budeš v pohode, dobre?" zašepkal mi Oliver, ktorý sedel pri mne, zatiaľ čo ja som sa dívala von z okna. ,,Vždy ti budem kryť chrbát."

,,Všetci budú." potvrdila som jeho slová.

Blížili sme sa k tej budove, kde sa to všetko malo odohrať. Bol to päť hviezdičkový hotel, v ktorom nebol ubytovaní, ale vlastnil ho. Možno ho mal pre to, aby mal kde dávať rukojemníkov.

Zastavili sme vzadu za hotelom, aby sme mohli čo najrýchlejšie zmiznúť, a všetci vystúpili.

,,Zvládneš to. Len musíš použiť tvoj šarm, ako na toho potetovaného chlapíka." povzbudil ma s malým úsmevom. ,,Keby niečo, len stlač tlačítko." poukázal na tlačítko, ktoré som mala prilepené pod šatami.Prikývla som a už som sa pozerala na jeho vzdiaľujúci sa chrbát.  

 Ešte som sa upravila, nadýchla sa a nahodila sexi nebezpečnú chôdzu. Keď som vošla do budovy, neušlo mi pár pohľadov, na ktorých som sa len zasmiala. Prešla som do haly a celý čas ma Oliver zamestnával otázkami, ktoré mi kládol cez malé slúchadko, ktoré som mala v uchu. Na prvý pohľad ho nebolo vidno, čo bola výhoda.

Rozhliadla som sa naokolo po všetkých tých ľuďoch, čo tu boli, a hneď som uvidela toho, koho mám teraz zvádzať. Mohol mať okolo tridsiatky, s menšími fúzami, ale zato s kopou žien okolo neho. 

Hľadala som správny spôsob ako ho zaujať, no asi to bude ťažké, keď okolo seba mal kopu žien. Sedel na stoličke a so smiechom sa rozprával so všetkými ženami, ktoré ho tam obchytkávali. 

Ale ani raz sa na mňa nepozrel.

Práve išiel okolo čašník s táckou, na ktorej mal poháre, tak som to využila. Vybrala som sa mu naproti a zámerne ho buchla. Jeho tácka spadla na zem a rozbili sa všetky poháre, čo vzbudilo pozornosť. A aj jeho.

,,Excusez moi." začala som po francúzsky, aby som vzbudila ešte väčšiu pozornosť. ,,Ja ne voulais pas." A mala som pravdu.

Stále sa na mňa díval, ale nepohol sa smerom ku mne. Prehodila som si vlasy na druhú stranu a pokračovala v chôdzi ku stolu, kde som si sadla. Hneď som vedela, že za mnou príde.

,,Musím uznať, že viete pekne po francúzsky." ozval sa. Otočila som sa a provokatívne sa usmiala.

,,To nie je jediné, čo viem." 

Jeho úsmev sa rozšíril a ja som vtedy vedela, že ho už mám.

Presne tak.