Hravá ✔

32.

V jednej sekunde ma svojimi silnými a svalnatými rukami nadvihol a následne ma položil na posteľ. Nie položil, hodil.

Ako dravec.

Ani na sekundu sme sa od seba neodlepili a boli na sebe nalepení, ako kliešte. Ako keby bol mojím zdrojom kyslíka. Jeho bozky boli vášnivé a horúce a jeho dotyky boli všade, až mi z toho začínalo byť čím viac tým horúcejšie.

Moje ruky som položila na jeho brucho a začala nimi prechádzať až nahor, aby som mu mohla vyzliecť tričko. Z jeho tela sálalo neuveriteľné teplo a on celý bol tá eufória.

Mohla by som sa naňho len pozerať a bola by som šťastná ako po drogách. Mohla by som tak aj spokojne zomrieť. Nakoniec došiel rad aj na mňa, keď mi vyzliekol tielko, pod ktorým som už nemala nič, načo mu zažiarilo v očiach.

Mne asi zažiarilo v nohavičkách.

Začal ma tam hneď bozkávať a ja som mu zatiaľ začala rozopínať zips na nohaviciach. 

Nič nebolo vtedy podstatné. Len on a ja. Nič iné v mojej hlave nebolo. Len on, jeho dych a jeho dotyky.

Asi tak ľahko na tie dotyky nezabudnem.

Keď som mu mojimi nohami vyzliekala nohavice, cítila som ešte väčšie teplo a nemohla sa nabažiť toho pocitu. Stačilo, že tu bol on a jeho sexuálnosť. Tiež veľmi nečakal a vyzliekol aj moje legíny. A nakoniec prišiel rad aj na jeho boxerky. Obidvaja sme boli nahí a ja som mala pocit, že presne tak to má byť. 

Presne tak.

Nakoniec sa začal hýbať a nebolo to vôbec pomaly. Hýbal sa akoby ho utrhli z reťaze. No ja som sa cítila tak isto. Mojimi nechtami som ho škrabala a pritom ho bozkávala všade, kde som dotiahla. To spojenie medzi nami bolo neuveriteľné. Bolo to oveľa úžasnejšie, ako som si myslela. Potrebovali sme sa navzájom.

On bol dokonalý, a keď vravím dokonalý, tým myslím úplne sakramentsky úžasne a perfektne dokonalý. Jeho dych, ktorý ma šteklil na krku, bol dokonalý. A jeho dotyky. A asi by som sa zbláznila, keby teraz prestal.

,,Presne tak si milovaná, Amy." zašepkal s ďalším povzdychom a celú si ma nadvihol, aby mal lepší prístup. Nezabudol sa ma dotýkať všade, kam len dotiahol. 

Celou silou som držala paplón a drtila ho, lebo niečo som drtiť musela. Stále som ho bozkávala a dožadovala sa viac. Nakoniec som doňho buchla, aby sa prevrátil a začala som sa hýbať ja. On sa zatiaľ hral s mojimi prsiami a hladkal ma ešte viac ako predtým. Pritiahol si ma ku nemu bližšie a chytil ma za boky, s ktorými začal hýbať. 

Nebol to len sex. Bolo to spojenie nás dvoch, v ktorom sme sa ukázali pred tým druhým. Neboli to len obyčajné dotyky. Celé to malo zmysel. Urobili sme to, lebo sme to potrebovali.

 Ako dvaja osamelí ľudia sme tým chceli aspoň na chvíľu stlmiť bolesť.

Chcela som byť milovaná a on mi to ukázal. Nie tým spôsobom, ktorý by sme očakávali, ale iným. A ja som mu za to vďačná, lebo mi pomohol. 

Som naozaj vďačná, že existuje. Neviem, či by som to všetko bez neho zvládla. Neviem vôbec, či by som tu bez neho teraz bola, ale do môjho života priniesol veľa.

Nedalo sa opísať to naše puto, ale bolo neoddeliteľné. A možno je aj kúsok pravdy na tom, že spolu dokážu ľudia viac.

My sme dokázali.

Je to jeden z tých ľudí, ktorých by som sa nevzdala. Ako najlepší kamarát, ktorý presne vie, čo má v daných situáciach robiť. Alebo ako pes. Znie to nedôležito, ale je dôležitý. Psi sú verní a ten vzťah medzi psom a človek je fascinujúci. Ale mám pocit, že on je ešte niečo viac.

Možno nakoniec budeš naozaj moja spriaznená duša.