SERAPHINA-Dieťa sibilskej knihy

KAPITOLA 2.: Čo si mi nepovedal

Z neba padal riedky sneh. Autá na ulici trúbili a šmýkali sa na čerstvej bielej pokrievke. Sera kráčala s huňatou kapucňou na hlave k veľkej budove ohraničenej vysokou, železnou bránou. Tesne pred vchodom zastala:

- Prepáč mama, ale stále tomu nedokážem uveriť.

- Pff... Ja a anjel...

Hovorila sama so sebou. Pozrela sa na mrakmi zahalené nebo:

- Ako keby to mohla byť pravda...

Školský zvonček sa spustil a všetci, ktorý ešte pobehovali pred školou sa nahrnuli cez staré dvere do chodieb. Sera sa tiež predierala pomedzi zbesilí dav stredoškolských pubertiakov. Konečne sa dostala dnu. Rozhliadala sa po chodbe, hľadala svoju učebňu. Pri tom hluku sa nedokázala na nič sústrediť.

- Prečo každý v škole musí takto jačať?! Fakt to nikdy nepochopím...

Zrazu ju spoza chrbta niekto oslovil.

- Už som si myslel, že nedorazíš...

Sera sa otočila za seba.

- Lucas!

Povedala prestrašene. A čapicou ho udrela po hlave.

- Toto mi nerob!

- Tak to pardóóón! Odkedy si taká bojazlivá?

- Odkedy ty si nečešeš vlasy, od vtedy.

Zachechtala sa keď ho päsťou buchla do ramena.

- Náhodou ja sa češem...

Urazene mykol hlavou a pozrel sa na hniezdo, ktoré mal namiesto vlasov.

- Tak potom dnes nie je ten deň.

Lucas si prehrabol svoje zlaté vlasy a hnedými očami prebodával dievča smejúce sa od ucha k uchu. Vzal Seru pod krk a rozstrapacoval jej biele vlasy. Keď dokončil jej „frizúru" poodstúpil od nej a pohľadom kaderníka ohodnotil jej účes.

-Konečne vyzeráš ako človek.

Robil si z nej srandu Lucas. Sera vyzerala, že mu čochvíľa jednu vrazí. Už, už sa chystala na sladkú pomstu no zlatovlasého vtipkára zachránilo druhé zvonenie. Sera ho schmatla za zápästie a ťahala ho cez celú chodbu do triedy.

- Štyri roky s týmto idiotom.

Sama neverila, že už tak dlho sú priatelia. Konečne skončila biológia za ktorou nasledoval obed. Po obede sa Sera a Lucas vrátili do triedy. Výnimočne boli sami pretože ostatný si užívali sneh na dvore.

- Dnes vyzeráš nejako divne...

Otočil stoličku opačne a hlavu položil na operadlo. Pritom sa pozeral na Seru, stojacu asi dve lavice pred ním.

- ...akoby si bola myšlienkami niekde inde. Čo sa s tebou deje?

Sera mu porozprávala čo sa udialo ráno.

- ...Vieš si ma predstaviť ako dcéru anjela? To je smiešne... Lucas?

Pozrela sa na chlapca so sklonenou hlavou. Začala okolo neho vidieť sivo-čiernu žiaru. Jeho telo sa začalo triasť. Z prstov sa mu tiahli po celých rukách modré žilky.

- Lu... Lucas? Čo ti je?

Opatrne sa k nemu priblížila. Z jeho zlatých vlasov vyrastali malé modré rohy, ktoré sa pomaly zväčšovali. Nechty zčernali a narástli asi o päť centimetrov. Hnedé oči zmenili farbu na červenú. Tričko sa roztrhlo spolu s jeho kožou. Spod tej vyšli na povrch tmavomodré až čierne netopierie krídla. Mohli byť široké asi dva metre. Sera padla na zem, jej oči sa triasli od údesu. Všade cítila tú nechutnú auru, ktorá vyžarovala z jej priateľa. Lucas zdvihol zrak a pozrel sa na ňu so žiadosťou v jeho krvavých očiach.

- Úbohá Sera...

Popukal si kosti v krku a krútil prstami, akoby sa chcel zbaviť nepríjemných kŕčov.

- Takže ti to konečne povedali?

- Lucas...čo...

- Nikdy som sa tak nevolal...

Povedal a poškriabal nechtami lak na lavici.

- Tak kto do čerta si?!

Plávalo jej v mysli, pomaly sa posúvala dozadu. Lucas sa divne zaškeril a stiahol krídla:

- Si ty ale zvedavá...

- Ty si mi čítal myšlienky?!

- Čítam tvoje srdce, nie myšlienky miláčik.

- Kto do pekla si?! Kde je Lucas?! Ty nemôžeš byť on!

- Chúďatko...

Kráčal k nej a oblízal si ostré nechty, vypľuvol krv. Na mieste kde dopadla sa dlažba začala topiť.

- ...ty si to ešte stále nepochopila?

Sera sa snažila vstať ale bez výsledku. Nejaká neznáma sila ju držala na zemi. Akoby na ňu ktosi položil tonu železa. Lucas sa nechutne usmial, zatvoril oči a nadýchol sa. Postavil sa pred ňu so šialeným úsmevom. Chytil ju za bradu a pozrel sa jej do očí.

- Žiadny Lucas nikdy nebol! Bol som to vždy ja!

Znovu sa usmial. A to tak, že Sere prišlo až zle.

- A pokiaľ ide o to kto som, moje meno je Lechies...

Privoňal k nej a olízal jej zaslzené líca. Nahol sa k jej uchu a zašepkal:

- ... a som démon.