SERAPHINA-Dieťa sibilskej knihy

KAPITOLA 17: Hnev

Nemo sa dívala pred seba, nechápajúc, že ho vidí... Lechies taktiež, stále si hľadeli do očí ako dve sochy v záhrade. Mučiace ticho pretrhol až hlas dievčaťa, ktoré bežalo ich smerom.

-Lechies!!! Vravela som ti, že som ešte neskončila...

Keď ich uvidela spolu tvár si prekryla dlaňou a zakliala asi zo tri razy. Mala na sebe obyčajnú bledomodrú mikinu a sivé rifle. Na nohách, ktoré stále kráčali do kruhu mala biele tenisky s ružami.

-DO RITI!!! Za toto ma asi niekto zabije... Aký niekto?! Veď tvoj strýko Zuzana, no jasné kto iný...

Hovorila sama pre seba a ešte si čosi nezrozumiteľné mumlala popod nos.

-Lechies, vnímaš ma ty sráč?! Máme ekzemplárny prúser!

Po týchto slovách sa Serina pozornosť upriamila na dievča, ktoré nadávalo ako ukážkový pohan na jej... priateľa? Vytrhla knihu Lechiesovi z rúk a vyšvihla sa na nohy.

-Čo to u všetkých svätých má znamenať?! Ako to, že si tu?

Konečne sa zmohla na pár viet a pritom neskrývala hnev.

-Ehm... no... Prekvapenie?

-Bravo.

Povedala Zuzana s rukami v bok a prevrátila očami. Plesla ho po zátylku a pomohla mu postaviť sa.

-Stále som nedostala odpoveď na to prečo je tu.

Prepáč, všetko ti to vysvetlím ale nie tu a nie teraz... Musím ísť teraz niečo vysvetľovať inej osobe.

Zuzana sa vražedným pohľadom pozrela na svojho zverenca a znova ho tresla po hlave. Potom ho chytila za predlaktie a ťahala za sebou. Sera vedela kam ho ťahá podľa smeru aj podľa toho jej výrazu... Henryho pracovňa. Takže on vedel že je tu a nič jej o tom nepovedal?! Je tu azda na jeho príkaz?! Len čo dostala odpoveď vynorili sa ďalšie otázky...

Čo s ním mienia robiť? Prečo bol tak priateľský...

...

Čiernovlasé dievča roztvorilo dvere od Henryho kancelárie a vtiahla do nej aj Lechiesa. Bolo jej úplne jedno, že Henry nie je sám. A ani to, že tou ďalšou osobou bol Alucard, ktorý sa na ňu díval ako na idiota. Sadla si na voľnú stoličku a pozrela sa na Henryho, ten s vypleštenými očami pozeral raz na ňu a potom na Alucarda. Zaťukal na drevený stôl a povzdychol si.

-Ďalej. Ahoj strýko môžem vojsť? Áno, drahá neter rád ťa vidím, ako sa ti vodí? Mne dobre a tebe strýko?..

Začal divadielko Henry a pritom menil hlasy. Zuzana len sedela a čakala kedy to skončí po ďalších troch vetách však stratila trpezlivosť a povedala:

-Dobre, dobre chápem Henry... Je tu niečo dôležité...

-Chýbajú mi časy keď si za mnou behala a chcela si ma vziať. Vtedy si ma ešte volala strýko...

-Henry ona to už vie.

-Kto vie, čo?

Opýtal sa úplne nechápavo a pritom si prehrabkával bradu.

-Seraphina vie o Lechiesovi práve sme sa zrazili na chodbe...

-A do frasa, nevravel som vám dvom aby ste si dávali pozor kedy a kadiaľ chodíte? Ale čo už aj tak sa to mala dozvedieť dnes aspoňže prvé stretnutie už máte za sebou.

-Aspoň, že nedopadlo ako to posledné...

Poznamenal Alucard so založenými rukami a zákerne sa pozrel na Lechiesa. Bolo vidieť ako jeho oči zasa potemnievajú. Premeriaval si ho, od hlavy po päty. Mal chuť ho spútať a zavrieť tak ako ostatných.

-Henry ako si môžeš byť istý, že mu môžeš veriť? Je to démon do frasa!

-Povedal démon...

Zašomral Lechies a oplatil mu ľadový pohľad. Boli ako dve beštie, pripravené jedna druhú roztrhať na franforce.

-Ja nie som ten ktorý ju takmer zabil.

-Jej by som neublížil, o tebe to však povedať nemôžem ty pokrytecký bastard. Ja som si to nevybral!

Alucard k nemu podišiel a zdrapil ho pod golier jeho sivej košele. Oči mu temneli hnevom.

-Máš taký pocit, že ja som si vybral byť týmto?! Máš pocit, že ma baví žiť s výčitkami, že ma baví trpieť už len pri pomyslení na to čo by sa stalo ak by som sa prestal kontrolovať?! Myslíš, že som sa nesnažil vyhovoriť Henrymu to aby ma tu nechal, že je to ľahké?! Nič nevieš! Drž sa od Duncanovej čo najďalej už si toho vytrpela z tvojej strany dosť!

-Mne to zakázať môžeš ale nemôžem ti zaručiť to že ona sa bude držať ďalej odo mňa.

Zaškeril sa povýšenecky, Alovi rupli nervy a vrazil mu pravačkou do spodnej sánky. Henry sa postavil a rukami vytvoril žiaru ktorá ich od seba držala ďalej.

-A dosť už! Chováte sa ako dve šteňce bijúce sa o mamin cecok. Ty Alucard choď za Seraphinou a začni s výcvikom vyvolávania. Neopováž sa zmieniť nič o čom sme sa predtým bavili. Musíme to všetko zvládnuť a nechcem aby bola rozrušená viac.

Po týchto slovách sa pozrel na Lechiesa držiaceho sa za svoju boľavú sánku. Al s ranami nešetrí a na neho už vôbec nie. Pozeral sa zo zeme na to ako Alucard zaťal päste a zúrivo odišiel z miestnosti. Zabuchol dvere a ostal sa dívať na obraz pred nimi: stará maľba vysokého čiernovlasého muža s dievčinou v náručí a krvou okolo pier. Pozrel sa na názov: Tepeš.