SERAPHINA-Dieťa sibilskej knihy

KAPITOLA 3.: Lucas- Lechies

Sera sa zarazene pozrela na svojho falošného priateľa. Jej ústa sa pootvorili no nevyšla z nich ani slabika. Onemela. Úzkosť ju úplne pohltila ako bažina a ona sa v nej priam topila.

-Dobre si počula. Nediv sa tak. Myslela si si, že by sa s tebou niekto dobrovoľne bavil?

Povedal a pohladil ju po líci po ktorom stekala ďalšia slza. Sera ani nevnímala kedy začala plakať.

-Kto už by sa bavil s niekým takým ako si ty?!

-Tie... štyri roky... bola jedna veľká lož?

V jej očiach sa zalesklo pár ďalších sĺz. Pamäť sa jej naplnila spoločnými spomienkami, všetkými dňami plnými smiechu ale aj tými slanými za slzami. Ktoré jej z líc pomohol dostať práve ten človek, ktorý ju držal za hrdlo a pozeral sa na ňu s nechutným úsmevom.

-Prečo sa to deje? Povedz, že je to sen... Lucas neklam mi prosím. JE TO LEN ZLÝ SEN!!!

Lechies pevne stisol Serino hrdlo a zaťal doň ostré nechty. Druhou rukou ju poškriabal na zápästí a vložil si do úst zakrvavené prsty. Jeho oči pohltila čierna.

-Haah, ha...

Zalapala po dychu keď ju zdvihol nad seba. Chytila ho oboma rukami za dlaň ktorou jej zvieral hrdlo. Serine oči plné sĺz hľadeli prosebne na Lechiesa. Ten ňou udrel do steny a priblížil hlavu k bolestivému výrazu, ktorý mala v tvári.

-Takto sa mi to páči! Neschovávaj bolesť! Ukáž mi ako ťa to bolí!!!

Povedal a stisol jej hrdlo ešte pevnejšie. Cítila ako sa jeho nechty zabodávajú do mäsa na krku ako po ňom stekajú kvapôčky krvi. Ako si vychutnáva jej bolesť a pohľad na stekajúcu krv. Videla ako ho to vzrušuje.

-Ukáž mi nenávisť ktorú skrývaš, ukáž mi ten oheň!

Nechápala ako sa k nej tak rýchlo dostal. Bolo to v sekunde. Sera videla ako sa vyžíva v jej bolesti, ako by chcel počuť jej krik. V jeho očiach sa čosi lesklo, čosi bažiace po bolesti a kriku. Sere z toho bolo až zle.

V pár sekundách zahodila všetky ich spoločné spomienky. Uvedomila si, že pokiaľ k nemu bude stále pristupovať ako k Lucasovi, ktorého poznala tak tu pravdepodobne zomrie. Rozhliadala sa po miestnosti. Hľadala spôsob ako sa dostať z tejto situácie. Každým nádychom cítila ako sa jej stále pevnejšie a pevnejšie zviera hrdlo. Neprestávala ho udierať do ruky, no sila jeho stisnutia nepovolila práve naopak. Skoro to vyzeralo akoby mal ruky z olova.

Lechies ju nechtom poškriabal po krku, Sera sa so slzami v očiach jemne nadýchla. Vtom momente sa zosypala stena a vedľa Lechiesovho ucha preletela strieborná guľka a zaryla sa do steny tesne vedľa Serinho pleca. V prachu a sutinách stála vysoká chudá postava muža. Mal na sebe čierne nohavice, kožené, čierne, trochu vyššie, šnurovacie čižmy a kožené tričko bez rukávov. V oboch rukách držal strieborné pištole. Na krku mal malý strieborný kríž, zapískal a kývol hlavou doprava. Po oboch jeho stranách sa zjavili ďalšie postavy.

-Tak sa poďme zahrať s ohňom keď si to tak praješ.

Povedal neznámi a zoskočil z lavice naktorej stál. Lechies pustil Seru a bežal von z triedy, neznámi muž odistil svoje zbrane, svojim spoločníkom rozdal rozkazy a utekal za ním. Sera sa držala za svoje dotlačené a doškrabané hrdlo, snažila sa popadnúť dych. Skĺzla sa po stene na podlahu a dívala sa ako sa k nej približujú dve postavy. Ďalšie dve bežali za Lechiesom. Pred ňu si čupol muž s žiarivo oranžovými vlasmi. Niečím jej potrel krk a zápästie, príjemne to chladilo. Cítila ako sa jej rany zaceľujú.

-Si v pohode? Hej, počuješ zelenáč? Hovorím s tebou.

Povedal vtipným tónom a snažil sa ju upokojiť. Držal ju za hlavu a podopieral ju aby nepadla. Sera sa pomaly vracala k zdravému rozumu.

-Nie...nič mi nie je.

Odpovedala mu chraptivo Sera.

-V tom prípade ideme. Zen podaj mi svoju klietku.

Povedalo naliehavo dievča stojace nad nimi. Mala dlhé, hnedé, rovné vlasy zopnuté do copu, sivé oči a na rukách mala čierne rukavice, ktoré odhaľovali jej jemné prsty.

-Načo ti je Iris?

-Nepýtaj sa na blbosti a podaj mi ju.

Povedala rázne a načiahla pravú ruku.

-Na, nepoškoď mi ju vieš, že sa ťažko opravuje.

Povedal Zen keď vyťahoval čosi z vrecka. Bol to zlatý ovál so zvláštnym písmom. Sera sa dívala ako mu ho dievča vytrhlo z ruky a odvrklo:

-Dobre ty citlivka, len sa z tých svojich hračiek neposer!

Zo školskej strechy zazneli dva výstrely...