Krvavé Sestry: Slúžka, Kurtizána, Otrokyňa a Pastierka

13.

Tri mesiace, päť dní a dvanásť hodín. Presne toľko času ubehlo od rozsudku. Od môjho rozsudku, kedy sa nado mnou kráľ akože "zmiloval" a miesto smrti ma poslal sem. Na Bohom zabudnuté miesto plné smilstva. Robili strašné veci. So mnou. S mojím telom. S mojou dušou to ale nepohlo. Bola nalomená, to áno, no držala. Ja som ju držala pokope. Silou vôle. Nevzdávala som to. Stále som bojovala. Nedovolila som im predať ma nejakému úchylnému bastardovi. Nič také sa nestalo. Bila som sa ako divá mačka. Ako divé zviera pustené z reťaze. Nechala som ich zájsť len po určitú hranicu. Ďalej ale nie. Keď som už bola podľa nich "pripravená", išla som robiť do podniku. Jeden zákazník si ma vraj objednal. Vedela som, čo ma čaká, ak poslúchnem a prídem do prenajatej izby, preto som z trucu neprišla. Nemohli ma vyhodiť. Mali to prikázané kráľom. Teda majiteľ to mal prikázané. Podmienkou mojej kúpi bolo práve toto- že ma nikdy nepustí na slobodu. A tak som sa bila. Bila o svoju hrdosť. No, po druhýkrát sa mi to už nepodarilo. Dovliekli ma až sem do izby. Utišovali ma, nech sa nebojím, že je to iba strach z neznámeho, ktorý prejde hneď. Mysleli si, že som ako malé dieťa. Správali sa tak ku mne. Ja som sa ale nebála. Nie, ja som nechcela. Nedovolila by som to. A tak ma teda dopratali do izby a odišli. Nechali ma tam s nejakým úchylákom samú v izbe. Bol to muž stredného veku s hnedými vlasmi. Musel byť poriadne bohatý, čo som zhodnotila podľa jeho obleku. Ako prvé si dal dole čierne sako. Pod ním mal bielu košeľu. Iste nevedeli, čo je za mojou minulosťou. Nikto im to asi nepovedal. Vedel to iba bohatý majiteľ všetkých kurtizán. Tučný, čiernovlasý, už trochu prešedivený a mne, samozrejme, najnesympatickejší človek v živote, ktorého všetci volali pán Francois. Teda po kráľovi. Bol rovnako úchylný, ako jeho zákazníci. Vždy, keď ma videl, díval sa na mňa s takým nechutným úsmevom, až som mala chuť napľuť mu do ksichtu. ,,Takže miláčik, mohla by si sa mi už začať venovať, nie?" Spýtal sa nechutne. ,,Mhm, a ako keď mám na rukách toto?" Zdvihla som ruky, na ktorých som mala okovy. Nechávali mi ich stále. Nemohla som tak použiť svoju schopnosť. Inak by som už bola dávno kdesi na severe. ,,Keď mi spravíš dobre, tak ti to dám možno dole." Pozrel na mňa a na znak, že to myslí vážne mi ukázal železný kľúčik. Ten si ale vzápätí schoval do vrecka saka, ktoré bolo príliš ďaleko, aby som naň dočiahla. Len sa priblíž a je po tebe. Pomyslela som si. Začal si odopínať gombíky na bielej košeli a pristúpil ku mne. Ja som sedela na posteli pripútaná okovami okolo rúk o mrežované čelo postele. Vyzliekol si košeľu a odhalil tak hruď. ,,Len mi povedzte milý pane, máte ženu?" Spýtala som sa, no odpoveď som počúvala tak na pol ucha. ,,Isteže, no neťahaj ju sem." Zasmial sa. ,,Teraz si tu len ty a ja. Len my dvaja." Pozrela som mu do očí. Nič viac, ako hlad a túžba tam neboli. Prišiel ku mne a prinútil ma ľahnúť si. ,,Tak a teraz si to užijeme, čo povieš?" Spýtal sa. ,,Ja určite." Odpovedala som so svojím slizkým úsmevom, ktorý všetci nenávideli a väčšinou bol to posledné, čo videli. Nechápavo zdvihol jedno obočie. ,,Ešte pred chvíľou ťa sem ledva-" Vetu nedopovedal, lebo som mu kopla do nechráneného slabého miesta medzi nohami. Skrčil sa od bolesti. ,,Suka!" Vykríkol. Vylepila som mu pravý hák hneď, ako sa narovnal trochu bližšie k mojej tvári. Hlava sa mu pri tom náraze stočila doľava. Vystrela som pravú ruku tak, aby sa reťaz napla. Neboladlhá, pustila ma iba meter od čela postele, no stačilo to na to, aby som prekrížila pravú i ľavú reťaz pred jeho krkom rýchlym pohybom sa dostala na jeho chrbát a zatiahla k sebe. Reťaz sa trela jedna o druhú, až sa zasekla. Počula som, ako mu dochádzal kyslík. Ako začal vydávať priškrtené zvuky, lebo chcel kričať. Ako sa nemohol nadýchnuť. Ako sa začal dusiť. Nepovolila som, ani keď za reťaz začal ťahať. Nahla som sa k jeho ľavému uchu a zašepkala: ,,Dúfam, že ťa tvojej žene nebude ľúto, keď jej povedia, kde a ako si skapal." Držala som reťaz silno až dovtedy, kým sa nevládne nezviezol podo mňa na posteľ-Mŕtvy.