Krvavé Sestry: Slúžka, Kurtizána, Otrokyňa a Pastierka

17.

Kone mali nádhernú srsť, ktorá sa leskla na slnku. Koč bol tiež čierny a pôsobil honosne, čiže musel byť aj veľmi drahý. Hore na koči sedel kočiš v čiernom s klobúkom na hlave. Sklonil ho na znak pozdravu a my sme ho obaja pozdravili. ,,Ten je váš?" Spýtala som sa. ,,Samozrejme, že je môj, nekradnem." Odpovedal. ,,Ale peniaze kradnúť môžete." Namietla som. ,,Psst." Priložil si prst na pery. ,,To zostane našim malým tajomstvom." Nad tým sme sa obaja pousmiali. S pootvorenými ústami som prišla ku koňom. Pohladila som toho, čo stál bližšie po lesklej srsti. Bola hebká, no rozpálená od tepla a spotená. Aj tak mi to nevadilo. Prešla som dopredu pred koč. Periferne som si všimla, ako na mňa kráľov radca s kočišom zazerajú. Premerala som si oba kone od kopýt po špičky uší. Mali čierne klapky na očiach, aby sa dívali vpred. Boli celé čierne bez akejkoľvek chybičky. Ich čierne postroje len dodávali na dôležitosti. Prežúvali zubadlá, no všimla som si ako sa im z úst pení. Prešla som k tomu, ktorého som pred chvíľou hladkala a pozrela mu na zuby. Papuľu mal plnú peny, no podľa zubov som zistila, že má dobrú stravu. ,,Kedy dostali naposledy piť?" Spýtala som sa kočiša. Vyzeral celkom zaskočene, no hneď sa spamätal. ,,Pred dvomi hodinami každý pól vedra, slečna." Odpovedal. ,,Vy snáď neviete, že kôň potrebuje vypiť päťdesiat litrov vody denne?! Nehovoriac, keď chodia celý deň po slnku a v teple. Skúsili ste si, aké majú rozpálené chrbty? Ani vám by sa nepáčilo behať celý deň na slnku, kde sa roztápate ešte aj v tieni a do toho všetkého musíte vyvážať zadky bohatým tučným meštiakom! Tak tam preboha živého neseďte ako sliepka na vajciach a nepozerajte po mne ako po zmŕtvych vstanej a dajte im niečo, lebo vám tu skolabujú uprostred mesta!" Kričala som po ňom a čistila mu žalúdok. Boli mi ukradnutí ľudia naokolo, ktorí po mne pozerali, akoby som utiekla z domu pre šialencov. ,,Iste, slečna." Vravel vystrašene. Spred koča som sa nepohla dovtedy, kým som nevidela, ako každý kôň vypil dve vedrá čistej vody, ktoré doniesol ani neviem odkiaľ. Až potom som si sadla do honosného, bohato vyzerajúceho koča s koženými sedačkami. Zavrela som za sebou dvierka a sadla si oproti radcovi kráľa. Posadila som sa k okienku a odhrnula tmavý záves. Svojmu spoločníkovi naproti som nevenovala žiadnu pozornosť.