Alexander Malfoy

2. kapitola :V Čarodejníckej literatúre pre malých a veľkých

(U Krucánku a kaňourků)

„Mami, cením si snahu, ale ja sa nechcem vrátiť na Manor," tvrdil Draco počas obeda so svojimi rodičmi. „Je to dosť zlé, byť tu späť teraz. A hlavne nechcem, aby tu Alex vyrastal."

„A prečo nie? Každý Malfoyovský dedič vyrastal na tomto panstve odo dňa, kedy bolo postavené," odpovedala Narcissa rozhorčene.

„Hej, a ako sme sa skazili. Pozri, Alex a ja si chceme neďaleko nájsť pekný byt, tak aby ste nás mohli vždy navštíviť."

„Byt? Draco, to nemôžeš myslieť vážne, žiť v byte? Čo je toto za náhlu túžbu žiť ako tulák?"

„Mami, tu v okolí je mnoho prvotriednych bytov. Proste to nechaj tak, dobre?"

„Čo si o tom pomyslia Parkinsonovci? Po tom chaotickom rozvode, chceš ísť preč, žiť ako chudák so svojim dieťaťom."

„Je mi celkom ukradnuté, čo si dopekla myslia Parkinsonovci. Som rád, že som sa ich všetkých zbavil."

„Zbavil? Ale dieťa predsa potrebuje svoju matku?"

„Nemyslíš Pansy, však? Hlúpa žaba, ktorá ho stratila v Šikmej uličke? Nie. Vyhral som opatrovníctvo, a Alex a ja sme na tom obaja lepšie bez nej."

„Áno, no, bolo šťastie, že tam naňho dohliadla Hermiona Grangerová, nie?" opýtala sa Narcissa, jej oči zlomyseľne zaiskrili.

Draco povytiahol obočie nad poznámkou svojej matky, nepríjemne sa zavrtiac na svojom mieste. „Čo je s tebou?" Bože, potrebujem sa odtiaľto dostať.

Ako na povel, do salónu, kde sedeli Draco a Narcisa, pribehol Alex v tesnom závese s Luciusom. Lucius, ktorého krátke zadržanie v Azkabane úplne zmenilo jeho správanie, bol teraz obmedzený na domáce väzenie, vrátane jeho letovísk. Jeho oslabená autorita v radoch Temného pána, zmiešaná so sklamaním nad zradou vlastného syna ho donútili zmeniť názor na problematiku krvi. Hoci v žiadnom prípade nebol muklov-milujúcim zástancom integrácie, už dlhšie nebol zástancom silnej túžby mučiť a vraždiť obrovskú populáciu nemagických ľudí.

„Ocko! Starký mi povedal, že ti kúpil tvoju prvú metlu na piate narodeniny. Chceš mi darovať metlu? Sľubujem, že budem najlepší letec na svete, presne ako ty. Chceš mi dať metlu, však chceš?" prosíkal Alex, pozerajúc na svojho otca nevinnými očami.

Draco strelil po svojom otcovi pohľadom. „Budeš musieť počkať a uvidíš. Teraz si choď po svoje veci, synček, vraciame sa späť do hotela."

Alex si uvedomil, že ak chce dostať o mesiac veľký darček, mal by to urobiť a vybehol si zbaliť svoje knihy a hračky.

„Úprimne, vy dvaja ho len rozmaznáte a kazíte," sťažoval sa Draco, civiac na svojich rodičov.

„No, to je predsa výsadou starých rodičov, nie?" odsekla Narcissa povýšenecky. „Okrem toho, myslíš, že to bolo pre nás jednoduché, keď si to dieťa skrýval v Paríži?"

„Neskrýval som ho, matka, rozvíjal som tam svoje obchody," odvetil Draco, netrpezlivo pozrúc na dvere a čakajúc Alexa.

„A vykonal si dobrú prácu, Draco," pochválil ho Lucius. „Ale je smola, že vaše manželstvo nevydržalo. Hlava rodiny a hlava spoločnosti vždy tvorili dobrý imidž pre firmu."

Hej, bohužiaľ, pomyslel si Draco opovržlivo. Máš šťastie, že som nezavraždil Pansy v tých piatich rokoch, keď sme boli svoji. Manželko-vrah, aký skvelý obrázok by to bol pre firmu.

V tej chvíli vošiel Alex do salóna znova, nesúc si tašku na ramenách. Rozbehol sa k svojim starým rodičom, objal ich a rozlúčil sa. Potom chytil otca za ruku a obaja zamierili ku krbu, aby sa letaxom vrátili späť do hotela.