Alexander Malfoy

7.kapitola: Draky a diamanty

7. kapitola

Draky a diamanty

„Takže, ako sa zdá, teraz je s tvojou nohou všetko v poriadku, Alex. Necháme ti ten magický odliatok niekoľko dní ako prevenciu, dobre?" vysvetlila Hermiona, ktorá mala pri Alexovi rannú vizitu. Alex bol už chvíľu hore, čítal a raňajkoval. Draco, ktorý strávil noc v stoličke pri jeho lôžku, stále tvrdo spal.

„Supeeeer! Ako dlho mi to necháte?" opýtal sa Alex vzrušene.

„Potrebuješ ju iba na niekoľko dní," odpovedala Hermiona a zasmiala sa nad jeho detským nadšením. „Ale môžeš ju nosiť aj dlhšie, ak chceš."

Alex sa uškrnul a zadíval sa v úžase na svoj biely magický odliatok. Hermiona sa pozrela na odliatok a zamračila sa nad jeho bezchybným stavom.

„Môžem mať tú česť podpísať sa ako prvá?" spýtala sa, vytiahnuc škatuľku farebných fixiek.

„Môžeš po tom písať?" zalapal po dychu vytreštiac oči. Hermiona sa zasmiala, otvorila oranžovú fixku a podpísala sa menom na veľkú časť.

„Tam," povedala s úsmevom uspokojivo. „Tvoj prvý podpis."

„Supeeer," opakoval, dívajúc sa na jej úhľadne napísaný rukopis. „Môžeš na to aj kresliť?"

„Čo by si chcel, aby som ti nakreslila?" opýtala sa Hermiona, prichystajúc si viac fixiek.

„Draka!" vykríkol Alex a posadil sa vzrušene.

Hermiona začala kresliť draka a intenzívne sa sústredila. Po dokončení ho zafarbila a pozrela sa naňho, hrdá na svoje dielo. „Čo myslíš?" spýtala sa, predstaviac mu svoju kresbu.

Alex sa pozeral na svoj odliatok, na Hermioninho draka.

„To je všetko?" povedal po chvíli.

„Čo tým myslíš?" spýtala sa skleslo a ruka jej klesla k bokom. „Je to drak."

„Je to dievčenský drak," odpovedal, pokrčiac nosom.

„Je to pekné," oponovala mu Hermiona, obhajujúc svoje farebné stvorenie.

„Hermiona," začal Alex podráždene. „Draci by nemali byť pekní. Mali by byť nebezpeční a desiví, a chrliť oheň cez nos."

Hermiona si poklepkala prstom po brade, uvažujúc nad Alexovým vysvetlením. Náhle sa jej vyjasnila tvár a načiahla sa po prútik. Dotkla sa draka, očarujúc ho, aby vyšiel zo zafixovadla. Kreslený drak zakrúžil nad Alexom a zreval pred tým, ako odletel do stredu miestnosti a vychrlil oheň nosnými dierkami. Vo vzplanutí ohňa drak zmizol späť do Alexovho zafixovadla a zmenil sa v tú desivú príšerku, akú Alex chcel.

„Supeeer!" vydýchol ešte raz, pri pohľade na Hermionu s úctou. „Urob to ešte raz!"

Hermiona sa zasmiala, zdvihla fixky a vstala. „Možno neskôr. Musím skontrolovať ešte niekoľko ďalších pacientov. Vrátim sa vyprevadiť ťa, keď budeš odchádzať.

„Hermiona," spýtal sa Alex váhavo. „Som tvoj obľúbený pacient?"

„O tom nie je pochýb," odvetila, usmiala sa na neho a pohladila ho po vlasoch. „Ale už ťa tu nechcem nikdy znova vidieť, jasné?" pokračovala ostro.

Alex prikývol a široko sa na ňu usmial. „Nemyslím si, že by to ocko ešte zvládol. Neznáša veľmi dobre nehody."

Obaja sa pozreli na stále spiaceho Draca. Zavrtel sa mierne v kresle, ale stále tvrdo spal.

„Nie, nemyslím, že by zvládol," súhlasila, aj naďalej pozerala na Draca. „A to platí i o mne. Takže odteraz už budeš opatrnejší, hej? Nechcem, aby si bol ešte niekedy mojim pacientom."