Alexander Malfoy

14.kapitola: Vianočný zázrak

14. kapitola

Vianočný zázrak

Draco nervózne prebehol rukami a prehrabol si vlasy nespočetný raz, keď sa pozrel na svoj odraz v zrkadle. Čo sa so mnou deje? Malfoyovci nebývajú nervózni, nadával si potichu.

Pravdou bolo, že bol veľmi nervózny. Weasleyovci boli Hermioninou rodinou, a ak chcel, aby ich vzťah fungoval, ich schválenie bolo nutné. Skrátka, táto Štedrovečerná večera by mala byť dokonalá. Dracov vzťah s Weasleyovcami sa nesmierne zlepšil počas vojny, ale ešte stále sa cítil nesvoj pri väčšine z nich. Už niečo v ich čírom počte a jeho nekontrolovateľnom sklone byť urážlivým ho vyvádzalo z rovnováhy.

Draco si zhlboka povzdychol a posledný krát si spevnil vlasy predtým, ako opustil izbu, aby skontroloval Alexa. Svojho syna našiel sedieť v jeho izbe oblečeného a pripraveného. Čítal si Bola to noc pred Vianocami. Usmial sa a zľahka zaklopal na dvere.

„Si pripravený ísť vyzdvihnúť Hermionu?" opýtal sa.

Alex vzhliadol od svojej knihy a usmial sa. „Samozrejme, ocko. Hermiona mi o každom z nich hovorila tak dlho, že sa nemôžem dočkať, až ich všetkých uvidím. Bude babička a dedko na večeri?"

„Isteže nie," odpovedal Draco rýchlo. V duchu sa uškrnul nad obrazom svojich rodičov kráčajúcich do Brloha. „Išli do Paríža, ako to na sviatky vždy robia."

Draco pevne zahalil Alexa do jeho zimného kabáta, obliekol mu čiapku a šál, aby ho pokiaľ možno udržal v teple.

„Ocko, sotva sa môžem hýbať," sťažoval si Alex zastretým hlasom pod vrstvami oblečenia.

Draco sa zasmial Alexovej tackavej chôdzi ku krbu a navliekol si vlastný kabát. „Ešte mi poďakuješ, keď sa zajtra nezobudíš s nádchou," vysvetľoval, len čo sa obaja vybrali do Hermioninho bytu.

„Už idem, už idem!" zvolala Hermiona, keď na ňu Draco volal už po štvrtýkrát.

„Do pekla, ženská! Čakali sme viac ako pätnásť minút. Čo si tam mohla toľko robiť?" opýtal sa detinsky.

Alex sa zachichotal nad otcovou netrpezlivosťou, teraz dokonale spokojný, lebo si dal dole čiapku a šál a v Hermioninom televízore pozeral Ako Grinch ukradol Vianoce.

„Som pripravená," povedala, len čo vstúpila do izby.

„Sakramentsky načas," začal Draco a otočil sa, aby sa na ňu pozrel. Nakrátko sa zarazil vo svojom výstupe, ohúrený tým, ako nádherne vyzerala v červenom, hodvábnom tope. Jej vlasy sa zdali byť dlhšie ako zvyčajne a anjelsky jej rámovali tvár.

„Stálo za to počkať?" spýtala sa, keď k nemu pristúpila. Mierne sa uškrnul a sklonil sa, aby ju na odpoveď pobozkal. S úsmevom sa odtiahla preč a tiež si vzala svoj zimný kabát.

„Takže, si na dnešný večer pripravený?" doberala si ho, keď pomáhal Alexovi znova sa zababušiť.

„Je nejaká nádej ešte z toho vycúvať?" opýtal sa nádejne. Zamračil sa, keď sa zasmiala a zavrtela hlavou. „Potom som pripravený, pokiaľ niekedy vôbec budem."

„Bude to zábava, ocko," vykríkol Alex veselo, za čo si vyslúžil od otca uprený pohľad.

„Nebude to také zlé," prehovárala ho Hermiona a ťahala ho smerom k ohňu. „Mohol by si si to dokonca užiť."

Po tomto jej venoval Draco skeptický pohľad a zvraštil obočie. Zagúľala očami, odobrala za hrsť hop-šup prášku a podala ho Alexovi. Potom, keď Alex odišiel, odobrala si za hrsť aj pre seba a vstúpila do krbu.