Alexander Malfoy

Epilóg: Niektoré veci sa nikdy nezmenia

Epilóg: Niektoré veci sa nikdy nezmenia

(Ďakujem všetkým, ktorí vydržali pri poviedke až do konca J Tess)

Hermiona odložila rannú šálku kávy, aby otvorila okno a veľká žltohnedá sova, ktorá sedela na parapete elegantne vletela do obývacej izby. Vzala z jej zobáka list a dala jej sikel i malé občerstvenie, kým ju poslala späť.

Konečne, pomyslela si úzkostlivo. Trhnutím otvorila obálku a jej oči bleskurýchlo prebehli cez list.

Mami a Ocko,

Rokfort je úžasný! Dokonca aj po prečítaní Histórie Rokfortu a počúvaní vašich príbehov nemôžem uveriť, akí sú zámok a profesori neuveriteľní. Všetko je kúzelné, dokonca aj kočiare bez zapriahnutých koní, ktoré nás priviezli zo stanice!

Dúfam, že nikdy nebudeš schopný vidieť „kone", ktoré ťahajú kočiare, miláčik, pomyslela si smutne a spomenula si na úmrtia, ktorých bola svedkom, a ktoré jej umožnili vidieť testrály.

Veľká sieň je krásna. Budem sa učiť ako očarovať strop v mojej spálni, aby tiež vyzeral ako obloha. Videl som tetu Ginny a tiež tetu Minervu. Mami, obidve plakali tak veľmi ako ty, keď som odišiel. Nechápem, prečo dievčatá tak veľa plačú. Veď to nie je tak, že ma už nikdy neuvidia.

Začal som svoje štúdiá a som najlepší v triede. Mami, teta Minerva hovorí, že pôjdem v tvojich stopách ako najbystrejší čarodejník v Rokforte. Teta Ginny hovorí, že pôjdem v ockových stopách ako najväčší lámač sŕdc v Rokforte, ale dúfam, že nie, pretože dievčatá sú divné. Bez urážky, mami.

Dúfam, že sa budeš po tomto liste cítiť lepšie, keď som teraz preč. Príliš veľmi mi nechýbaš.

Nepravdepodobné, pomyslela si Hermiona a potiahla nosom.

A daj za mňa Elle bozk. Sľubujem, že budem písať často.

S láskou,

Alex

P. S. – Prepáč mami, ale bol som zatriedený do Slizolinu. Koniec koncov, som Malfoy.

Hermiona dočítala, zasmiala sa a prečítala si list znovu, kým si ho neuchovala v pamäti. So spokojným povzdychom zamierila do prázdnej Alexovej izby. Rozhliadla sa po rozhádzaných hračkách a knihách, ktoré po sebe zanechal a prekonala ďalšiu vlnu smútku.

„Však si znovu neplakala, Grangerová alebo áno?"

Hermiona sa zamračila a obrátila sa smerom k Dracovi, ktorý práve vstúpil do miestnosti.

Keď Draco videl manželku v depresívnej nálade, vystrúhal úškrn a podišiel k nej. „Išiel do školy, láska. Nezomrel alebo také čosi."

„Ja viem, Draco. Proste mi chýba," potiahla nosom a zotierala si slzy.

„Mne tiež. Myslím, že i na Elle to pôsobí rovnako, pretože od kedy sa prebudila, narieka," povedal a pozrel dole na dievčatko vo svojom náručí, ktoré teraz ticho bľabotalo a hralo sa s jeho prstami.

Hermiona sledovala ako sa Draco hrá s ich dcérou a nežne sa usmiala. Ella bola dokonalý mix Hermiony a Draca, s mäkkými, gaštanovými kučerami a nápadnými modrými očami. Hoci mala iba päť mesiacov, jej rodičia si robili veľké nádeje kvôli jej magickým schopnostiam, pretože bola dcérou dvoch čarodejníkov, z tých najmocnejších na svete.

„Je to list od Alexa?" opýtal sa Draco, keď si všimol papier v Hermioninej ruke.

„Hmm? Och, áno," odvetila vyhýbavo.