Alexander Malfoy

15.kapitola: Prechádzka v parku

15. kapitola

Prechádzka v parku

„Grangerová. Hermiona. Tak dlho ťa už milujem. Nikdy som si nemyslel, že by som mohol mať niekoho rád alebo že by som s niekých chcel byť tak veľmi, ako chcem byť s tebou."

Hermiona pozrela na Draca a z očí jej padali slzy, keď pokľakol a daroval jej malú šperkovnicu.

„Hermiona Grangerová, už nikdy nechcem bez teba prežiť ďalší deň," začal Draco. Otvoril tú krabičku a Hermiona zalapala po dychu nad nádherným diamantovým prsteňom, ktorý ležal vnútri.

„Chceš si ma vz..."

Cŕn-cŕn! Cŕn-cŕn! Cŕn-cŕn!

Hermiona hlasno zakliala, keď udrela vypínač na budíku, sklamaná, že sa jej sen skončil.

Nechcela by som, aby ma takto nejako požiadal o ruku za žiadnych okolností, pomyslela si zlostne. Príliš banálne a klišé.

Pozrela sa na hodiny a hlasno zastonala, keď zbadala, že bolo len trištvrte na sedem. Musela som zabudnúť vypnúť zvonenie, nadávala si a pretiahla si cez hlavu prikrývku.

„Niekto je dobre naladený," škádlil ju Draco ospalo. Prevrátil sa a objal ju rukami okolo pása. Hoci mu nemohla vidieť do tváre, mohla ten úškrn prakticky počuť v jeho hlase.

„To nie je vtipné, Malfoy," sťažovala sa. Stiahla zo seba prikrývku a zazrela naňho. „Ty môžeš vždy znova zaspať. Keď sa ja raz prebudím, už opäť viac zaspať nedokážem."

„Tak prečo si potom nevypla budík?" odporoval jej, pričom ešte stále neotvoril oči.

„Je to tvoj dom a tvoj budík. Prečo si ho nevypol ty? A prečo vlastne vstávaš o trištvrte na sedem? Nikdy nechodíš do kancelárie pred desiatou," podráždná si prekrížila ruky na prsiach a odvrátila sa od neho.

Draco sa uškrnul, keď ju zovrel pevnejšie a pritiahol si ju bližšie. „Ako si povedala, vždy môžem zaspať znova. Ale pretože sme obaja hore tak skoro, môžem vymyslieť niečo, čo môžeme urobiť preto, aby sme zabili čas," navrhol a zľahka ju pobozkal na krk.

Hermiona sa rozosmiala sama sebe napriek a zachvela sa, keď na jej bruchu obkresľoval kruhy a zahryzol jej do ucha. „Ty vážne myslíš len na to jediné, Draco. Ale nemali by sme. Čo ak sa Alex zobudí?" opýtala sa. Vyšmykla sa z jeho náruče a dostala sa z postele. „Choď spať, urobím niečo na raňajky, ak to už neurobil Butler."

Draco miesto odpovede zavrčal, aj keď driemal. Hermiona sa ticho zasmiala, žiarlivá na jeho schopnosť okamžite zaspať.

Ako kráčala dole chodbou, pritiahla si župan pevnejšie, aby sa chránila pred chladom Dracovho bytu. Zastavila pred Alexovými dverami a nakukla, aby ho skontrolovala. Ležal rozvalený na svojich prikrývkach s jedným vankúšom na podlahe a ticho chrápal. Hermiona zavrela dvere a zišla dole schodmi do kuchyne.

Od Vianoc ubehlo pár mesiacov a zdalo sa, že pojem „brať to pomaly" vyletel von oknom. Hermiona sa v podstate nasťahovala k Dracovi a Alexovi, keďže trávila viac času v ich byte ako vo svojom vlastnom. Dokonca dozerala na Alexa, keď Draco a Blaise strávili niekoľko ďalších dní v Dubline, aby zariadili podrobnosti ohľadom ich fúzie.

Hoci ich vzťah naberal na sile, ku podivu, ani Hermiona ani Draco ho nechceli zverejňovať. To posledné, čo potrebovali bolo publikum, novinový teror a ich špehovanie. Nanešťastie ich aj tak objavili.

„Neočakávaná Romanca: Ako slizolinský kráľ ukradol srdce Perle Zlatého tria," čítala Hermiona nahlas. Pozrela na titulku Denného Proroka a nadvihla obočie nad tou smiešnou titulnou stránkou článku. „Merlin, došli im skutočné príbehy, tak teraz uverejňujú v jednom kuse tento odpad?"