Alexander Malfoy

16.kapitola: Šťastne až na veky... No, tak nejako

16. kapitola

Šťastne až na veky... No, tak nejako

Draco sa vliekol hore po schodoch, smerom k izbe svojho syna. Premýšľal, ako by mohol napraviť ten zmätok, čo spôsobil s Alexom a Hermionou. Keď prišiel k Alexovej izbe, ticho zaklopal a opatrne otvoril dvere. Alex sedel schúlený v kresle čelom k oknu. Jeho tvár, uplakaná a zároveň vystrašená lámala Dracovi srdce, najmä preto, že on bol príčinou súčasného synovho stavu.

„Môžem vojsť?" opýtal sa mäkko. Alex pokrčil plecami bez toho, aby sa otočil, čo Draco zobral ako pozvanie.

Vošiel a sadol si na kraj Alexovej postele. Zdvihol knihu, ktorá ležala vedľa neho. Muklovia a mágia: Ako muklovia spolunažívajú s kúzelníkmi. Musí byť od Grangerovej, pomyslel si a zovrelo mu srdce, keď na ňu myslel. Pozrel späť na syna, ktorý si zúrivo šúchal oči a bol zasiahnutý ďalšou vlnou viny.

„Nemal som na teba kričať, kamoško," začal ospravedlňujúco. „Bol som nahnevaný, nemal som ťa do toho ťahať."

Alex sa otočil tvárou k otcovi. „Prečo si bol nahnevaný, ocko? Čo som urobil?"

Draco vstal a prešiel k Alexovmu kreslu. „Ty si neurobil nič, Alex," povedal a kľakol si pred syna. „Nebol som nahnevaný kvôli tebe."

„Potom si bol nahnevaný na Hermionu? Kričal si na ňu a tiež si použil škaredé slová. Čo urobila?"

„Počul si to, že?" opýtal sa Draco, na čo Alex prikývol. Draco si povzdychol a prehrabol si rukou vlasy. Pozrel späť na Alexa, zdvihol ho, sadol si do kresla a usadil si Alexa do lona.

„Nebol som nahnevaný ani tak na Hermionu. Ona neurobila nič zlé. V skutočnosti robí všetko správne a ja si nedokážem predstaviť svoj život bez nej," odpovedal Draco úprimne a vyzrel z okna.

Alex sa pozrel na otca. „Tak prečo si na ňu kričal? A prečo si bol nahnevaný? Nemám rád, keď kričíš, ocko. Pripomína mi to teba a mamu."

Draco si znova povzdychol a pozrel na svojho syna. „Kričal som na ňu rovnako ako som kričal na teba. Vylial som si na nej zlosť a nemal som to robiť, nie na nej a nie na tebe. Pravda je, Alex, že som sa hneval sám na seba."

„Prečo? Prečo si to urobil?" opýtal sa Alex a otočil sa úplne tvárou k otcovi.

Draco vzal Alexovu ruku do svojej a zľahka ju stisol. „Vieš, že ťa milujem, synček. A budem tu vždy pre teba. Ty a ja proti celému svetu, správne?"

„Správne!" zvolal Alex šťastne.

Draco sa usmial nad nadšením svojho syna a pripravoval sa na nadchádzajúce odhalenie. „Alex, môj život nebol vždy takýto. Taký šťastný a pohodlný. Než si sa narodil, tvoj otec bol úplne iný človek."

„Keď si bol spolu s mamičkou?"

„Nie tak celkom. Predtým... počas vojny. Koľko toho vieš o Veľkej vojne?"

„Veľa! Začali sme sa o tom učiť v škole, ale ja som o tom čítal predtým v knihe, ktorú mi dala Hermiona. Bol tam zlý čarodejník, lord Voldewort..."

„Voldemort," opravil ho Draco a pri tom mene sa zachvel.

„Hej, Voldemort. A mal pri sebe veľa zlých chlapíkov. Chceli sa zbaviť muklov a muklorodených a každého, kto nebol čistokrvný. Ale potom tam bola dobrá strana s Harrym Potterom. Oni zabili zlého čarodejníka a všetko bolo opäť v poriadku."

„Správne, Alex."

„Aj ty si bol na strane dobra, však ocko?" spýtal sa Alex. „Hermiona bola a povedala, že ty si bol tiež."