,,Kto je ten chlapec na fotke?"
,,Tvoj najlepší kamarát v dobe, keď si mal asi 4 roky."
,,Aha, ako sa volá?"
,,Louis."
⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫⚫
Začínam nový príbeh menom "Good Years". Bude to dosť vyhrotené, tak sa pripravte. Ako vždy bude tam vystupovať...
,,Sú tu aj ďalšie fotky." Anne povedala a začala ďalej listovať vo fotoalbume. Dostali sme sa k fotke kde nám bolo asi už 13-14.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Ochh, preboha už viem kto to je! To boli časy. Čo sa vlastne stalo?" Vypytoval som sa.
,,Boli ste dobrý kamaráti dovtedy, kým ste neodišli na stredné školy. Potom sa odsťahovali, ale nie nejako ďaleko. Iba nebývajú presne v centre Londýna ale trošku na kraji. S jeho mamkou sa stále poznám, ibaže nemáme čas chodiť na kávu." Zasmiala sa.
,,Aha, tak čo keby prišli na návštevu?" Navrhol som.
,,Dobrý nápad. No mali by sme to najprv dokončiť." Zahlásila Anne.
,,Asi hej." Súhlasil som. Už sme toho aspoň nemali toľko. Stačilo už len utrieť prach a odniesť ten bordel do garáže.
Tak som teda schmatol tú veľkú krabicu a išiel ju zaniesť dole. Kým som sa vrátil tak Anne hovorila s niekým do telefónu a pritom stíhala ešte aj variť obed. Ja som sa vyvalil na gauč a zapol si televíziu.
,,Harry, Jay povedala, že zajtra večer by mohli prísť." Radostne vyhŕkla.
,,Jay je Louiho mama?" So skriveným obočím som sa opýtal.
,,Och, áno volá sa Johanna ale ja ju prezývam Jay." Zmienila sa.
,,Aha dobre, zajtrajšok mi vyhovuje. Síce musím ísť ešte vybaviť nejaké blbosti okolo domu, ale určite sa dovtedy vrátim." Uvažoval som nahlas.
,,Dobre, tak ja by som ti mohla pobaliť ostatné veci, ktoré si berieš, aby si nemal s tým už starosti." Ponúkla sa Anne.
,,Dobre, ďakujem." Anne som poslal vzdušnú pusu pomocou rúk.
Podal som si na kolená môj notebook. Otvoril som stránky s nábytkom, ktoré som mal uložené. Chýbali mi už len poličky a komoda. To bolo jediné čo som ešte musel objednať. Tak som to teda objednal a moja kreditná karta plakala. Povybavoval som ešte nejaké e-maily. Vtom mi začal zvoniť mobil od architekta, ktorý ma v podstate na pláne celý môj dom.
,,Dobrý deň!" Ozval som sa.
,,Dobrý deň! Volám vám kvôli tomu, že ako som vám hovoril, že do týždňa by to malo byt hotové, nakoniec sa ukázalo, že sa to zajtra celé dokončí. Takže zajtra okolo večera, by ste sa už mohli nasťahovať. Skrine, stoly a ostatný nábytok už máte poskladaný." Objasnil mi.
,,To naozaj? To je super. Tak teda zajtra sa v dome stavím, aby som sa pozrel. Ďakujem." Natešene som riekol.
