VI.

87 5 0
                                    



Zatiaľ čo ja som mal rozlietané vlasy na všetky strany, tak Louis bol upravený, zladený celý do čierneho. Jeho modré oči mi žiarili do tých mojich zelených. Moc vysoký teda naozaj nebol. Bol som mu asi o hlavu vyšší, ale mne to nijako nevadilo, skôr to bolo roztomilé. Vlasy mal sčesané do jednej strany, čo mu aj tak nejaké pramienky padali do očí. Na tvári mu vynikal úsmev, ktorý v danej chvíli mal. Louis prišiel ku mne a silno ma objal, na čo som mu objatie opätoval.

,,Rád ťa zase vidím."  Louis medzi objatím prehovoril.

,,Aj ja."  Bolo z neho cítiť jemnú vôňu marhúľ, zmiešanú z voňavkou Armani.

Po chvíli sme sa odtiahli, čo mi bolo trochu ľúto, a z obývačky vyšla Jay. 

,,Oh...Dobrý deň!"  Pozdravil som sa jej.

,,Ahoj!"  Radostne povedala.

,,Dobre, poďme si dať kávu."  Vyhlásila Anne.

Pomohol som Anne s kávou a všetci sme si sadli na gauč do obývačky. Všetci sme sa spoločne rozprávali, ale potom Anne povedala.

,,Môžete nás nechať osamote chlapci? Potrebujeme sa o niečom porozprávať."  Vyhlásila a pozerala sa popritom na nás dvoch.

,,Jasné."  Jednoducho som povedal a postavil som sa z gauča, kde sedel aj Louis. Mávol som naňho rukou na znak, že má ísť za mnou. On sa tiež postavil a nasledoval ma. Zaviedol som ho do mojej starej izby, kde toho už moc teda nezostalo.

,,Takže, ty bývaš neďaleko mňa?"  Spýtal som sa ho, aby som zaplnil to trápne ticho.

,,Je to tak."  Zasmial sa.

Louis sa zrazu z ničoho nič postavil a išiel ku krabici, ktorú som ešte nestihol odniesť. Pohľad mi pristal na jeho zadku, ktorý bol na chlapca až moc sexy. Dobre, že som tam nezačal slintať. Našťastie Louis bol otočený chrbtom.

,,Prečo tu máš tieto veci?"  Spýtal sa Louis, ktorý sa stále prehrabával v krabici plného bordelu.

,,Vypratával som si starú izby. Už tu nebývam, mám vlastný dom, ako som ti hovoril. Táto izba bude hosťovská."  Vyjasnil som mu.

,,Aha."  Opustil krabicu a sadol si na zem vedľa nej, zatiaľ čo ja som sedel na posteli. Louisa to asi ani nezaujímalo, ale spýtal sa to, aby reč nestála. 

No márne, pretože zase nastalo hrobové ticho. Louis sa asi hanbil. Netuším prečo, veď sme stále kamaráti.


* * *

,,Ahoj! Dúfam že ešte niekedy prídete."  Naposledy povedala Anne a potom sa už len zabuchli dvere. Ja som napokon išiel naspäť do obývačky, kde som pri filme aj zaspal.






⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫⚫

Prosím, napíšte mi názor na tento príbeh!

Inak pekné veľkonočné sviatky :)))

All the love xx.




Good Years  L.SWhere stories live. Discover now